kdesi vo mne sa skrýva umelec, lenivý, zasnívaný, komplikovaný, milujúci samotuhoci nemám rada "crowdy", zimné štadióny v čase hokejovej sezóny sú mojim prvým domovommožno až pridobre si uvedomujem realitu, preto ostávam (naivným) optimistoma ešte knihy, škorica, Fínsko, čokoláda, snehové vločky, vlčie maky a slnečnicehokejovo presťahovaná na HP... Zoznam autorových rubrík: zo zákulisia majstrovstiev, hokejové návraty, hokejové návraty 2008/2009, hokejové návraty 2007/2008, juniori bavia 2007/2008, hokejové návraty 2006/2007, občasníček mužstva, výročníček, HUNDRED-SPIRED by 3.B, rhodezian ridgeback, detičky :))), words i wish i wrote, A life less ordinary, scribbles, myš-lienky
... ako ma dokáže pochytiť nostalgia, keď sa hrabem vo vecičkách odložených vo všelijakých krabičkách či iných zákutiach mojej zapratanej izby. Spot spomienkový, alebo potvrdzujúci, že mám v izbe neporiadok a... vôbec... taký oddychový :)
to bolo ešte na začiatku semestra, keď nám pán profesor opakoval už tretí krát rovnaké informácie :)
Baby, ktoré chodia na hokej sa delia na: tie, ktoré tam chodia so svojimi chalanmi, tie, ktoré tam chalanov chodia baliť a okukovať, moja sestra.“ Marián Handzuš
Môj úplne prvý článok na tomto blogu bol o mne. Nedávno som si ho znova prečítala a zistila som, že niektoré informácie sa zmenili. A rozhodla som sa napísať opäť niečo, čo sa týka len mňa :) Čo ma dokáže nahnevať? A čo potešiť? Je niečo, čo fakt, ale fakt že nemusím? Čo si o mne myslia druhí a čím som sama pre seba?
Čo krútite hlavou? Že ulievať sa zo školy sa nesmie? Hmmm, priznajte sa, koľkokrát ste museli zháňať ospravedlnenku, lebo oficiálne žiadna nebola, hááá? No vidíte!!! Nebudem písať o mojom zdrhávaní zo školy (lebo asi si to aj ocko prečíta, a čo ja potom, chudera :))) ale nieee, ocko vie o tom, že ja občas fláknem školu. Teda, aspoň minulý rok to vedel :)))), ale o tom, ako si čas krátim vysedávaním v čakárňach rôznych nemocničných oddelení... upozornenie: napísané pod vplyvom 'toho všetkého'...
Keď sa nezobudím sama od seba (to sa mi stáva už málokedy, keďže cez týždeň ma budí spolubývajúca a cez víkendy pes), nepamätám si, čo sa mi snívalo. Možno aj preto snívam i počas dňa (profka, čo nás učí psychológiu, tvrdí, že denné snenie majú všetci umelci. Podľa mňa nemusí byť človek umelec, aby mal sny aj cez deň...).
Niekde som čítala, že pre plnenie snov je najdôležitejšie, aby sme tomu verili celým srdcom. A jednoducho sa to splní. Možno je však dôležitejšie, aby tie sny boli reálne. A možno z každého trochu :)
Snežííííí!!! Vybehla som von s radostným výkrikom. Áno, prvý november, a 'túto sezónu' v našej oblasti vidím prvý krát sneh!!! Sneh ma odmalička fascinoval. U nás pod Tatrami ho vždy boli celé kopy, pamätám časy, keď nasnežilo toľko, že sa nedala otvoriť brána...
Áno!!! Stalo sa to!!! Dnes približne o tretej popoludní (čiže 15:00, aby bolo jasné...) v Poprade padol teplotný rekord z roku 2004. Mal len dva roky, a chudáčik tento pád neprežil. Nahradil ho však iný...
Je štvrtok. 13:00. Presúvame sa z 'našej' (= výstavníckej) budovy na hlavnú (kde sídli zvyšok školy. teda okrem keramikov, aj im sa zachovala Vilka a majú teda vlastné priestory). Na dvore potom čakáme, kým sa všetci zozbierajú. A keď už tam všetci sú, hrnieme sa do počítačovej učebne. Hurá do práce :)
Aby bol náš písomný prejav zrozumiteľný, musí mať hlavne logiku. A potom už vôbec nezáleží na ničom. Dokonca ani na tom, či sú písmená totálne poprehadzované! Neveríte?
O exkurzii po gotických pamiatkach Spiša sme sa dozvedeli dva týždne pred odchodom. Plánovaná trasa - Žehra, Spišská Kapitula, Levoča, Spišská Sobota, Kežmarok. Spolu osem veľkých pamiatok. Za jediný deň. Hurá do sveta.
Popravde, aj ja by som to rada vedela. ale týchto pár informácii môže byť celkom užitočných :) možno to poznáte, formou mailu :)
