kdesi vo mne sa skrýva umelec, lenivý, zasnívaný, komplikovaný, milujúci samotuhoci nemám rada "crowdy", zimné štadióny v čase hokejovej sezóny sú mojim prvým domovommožno až pridobre si uvedomujem realitu, preto ostávam (naivným) optimistoma ešte knihy, škorica, Fínsko, čokoláda, snehové vločky, vlčie maky a slnečnicehokejovo presťahovaná na HP... Zoznam autorových rubrík: zo zákulisia majstrovstiev, hokejové návraty, hokejové návraty 2008/2009, hokejové návraty 2007/2008, juniori bavia 2007/2008, hokejové návraty 2006/2007, občasníček mužstva, výročníček, HUNDRED-SPIRED by 3.B, rhodezian ridgeback, detičky :))), words i wish i wrote, A life less ordinary, scribbles, myš-lienky
Blížime sa k „nonstopke", najbližšia žlto-červená ‚alepa' je otvorená 24 hodín denne a tak môžme nákup realizovať aj po neskorom návrate zo zimáku. Pred vchodom zastavuje taxík a vystupuje párik, ktorý sa pridáva k zarastenému chlapovi postávajúcemu pred dverami. Spoločne sa čudujeme, prečo je obchod 0-24 zavretý, no ešte vypľul zo seba dvoch zákazníkov.
Na bratislavskom letisku na mňa šofér autobusu hovorí nemecko-anglicky. Odpovedám rovnako, pretože si nie som istá, či je to vôbec Slovák. Pri počítaní výdavku ale počuť, že sme rodáci - podvedome počítam, či neošmekne. Paranoja...
Mal to byť výnimočný deň. Takzvaný krátky - jediný večerný zápas, inak voľno. A práve v to jedno stretnutie si mali sily zmerať domáci Nemci s reprezentáciou Ruska. Crimmitschau má mohutné zastúpenie oboch národností, preto očakávame „plný dom".
Ráno ma budí Michal s nepríjemnou správou. STVčke sa náš šot nepáčil. Ešte kým som spala ho upravoval do nastavení, ktoré konečne ráčili upresniť, a musí ho čím skôr poslať. Keďže na hoteli internet nemáme, hneď po raňajkách odchádzame do presska.
O tom, že detaily sú (nielen) v hokeji často veľmi podstatné, prečo niektoré centimetre či sekundy bolia a nepriateľom dokážu byť aj dvere. Že hokej skutočne spája, a nielen ľudí rovnakej národnosti - pretože hokej je jazyk, ktorému rozumejú s menšími odlišnosťami nárečiu vlastnými rovnako tak Slovák, ako Rus či Američan. Aj o tom, že keď to nejde, tak to nejde, zvlášť, keď v súboji dvoch druhej strane teda ide pekelne dobre...
Majstrovstvá sveta osemnásťročných sú rozdelené v základnej časti do dvoch skupín po päť tímov. Čakali nás teda štyri zápasy v Crimmitschau, a potom druhá časť - buď play-off alebo boje o záchranu. Celkom krutý systém, neprebojovať sa medzi šestku najlepších a skončiť tak pri zápasoch o holú existenciu.
Pôvodne som to chcela celkom inak. Veľa vecí. Nechodiť na zimák pešo každý deň pol hoďku. Nebrať si ani teplé veci, bo šak apríl, bude leto už. Nesťahovať sa do Drážďan na skupinu o záchranu. Písať každý deň po večeroch zážitky na blog. A hlavne písať spravodajstvo slovenského tímu z celých majstrovstiev. Celé sa to dokašľalo.
Beriem do rúk zaprášenú klávesnicu sme-blogu, ani sa poriadne nedá oprášiť obyčajným fúknutím, tak ten humus len vyklepávam. Je možné, že po čase opäť prachom zapadne, no aspoň pár dní ju chcem používať. Lebo idem na majstrovstvá sveta, a kam sa hodí môj denníček viac, ako na osobný blog...
