Jeden z našich českých známych choval dvoch - tmavého psíka Caia a svetlejšiu fenu Brixu (nech im je zem ľahká). Založili si chovnú stanicu. Keď mala Brixa šteniatka (druhý vrh), známi odcestovali na dovolenku do Egypta. Nám ponúkli niečo, čo sa nedá odmietnuť - aby sme sa im starali nielen o dom, záhradu a bazén, ale aj o psov a malé. A tak sme sa zamilovali...Keď sme o pár rokov premýšľali o vlastnom chlpáčovi, jedno z tých klbiek, o ktoré sme sa starali (malá Brixinka) malo práve mladé. Najprv sme chceli psíka bez papierov, no vo vrhu boli dve veľmi kvalitné feny a známy nás ukecal, že keď si jednu z nich vezmeme, investujeme do nej potrebný čas i úsilie, pri založenej chovnej stanici sa nám to určite vráti.A tak prikvitla do našej rodiny Cathy. Prvé dni sa všetkého bála, nezaspala sama (až keď mala pod hlavou starú vydratú plyšovú mačku, ktorá jej nahrádzala súrodenca), a robila to, čo iné šteniatka - zanechávala po sebe mláčky, žužlala nám ruky a ponožky (topánok sa nikdy nedotkla) a získavala si naše srdcia. Vyrástla z nej veľká dáma, ktorá naozaj budí rešpekt, a neublíži. (Až na jeden prípad, ale sorry, pán sused, za to si môžete sami. Nemali ste ju dráždiť tými palicami, nepohrýyňzla by vás.)Na najbližšie leto sme jej naplánovali šteniatka. Snáď všetko pôjde ako má, a založíme aj jej rodinku :)
Ako som dostala chlpatú sestričku
Do domu sme chceli psa. Nielen ako maznáča, ale aj abz nám strážil dvor. Ocko chcel, aby bol veľký a pekný, aby budil rešpekt, no aby neublížil. Mamka chcela kóliu. Decká dalmatínca. Hádajte, čo sme si vybrali? Presne tak, rhodéyskeho ridgebacka.