ARTUR A MINIMOJOVIA
Artur mierne pokrčil plecami. Nezdalo sa mu, že bol nezdvorilý, iba povedal pravdu. Pravda, čo sa rodí v detských hlavičkách, je už raz taká, niekedy prebije tú našu.
Artur sa nenamáhal so zdvorilostným naliehaním. Schmatol tašku plnú slamiek a štekajúc odbehol. Nie, to bol Alfréd.
Alfréd až zíval od dojatia.
Africký kmeň v plnej paráde, dopoly nahí ľudia s náhrdelníkmi a amuletmi. Všetci boli vysokí a tenkí. Pri pohľade na ich pôvab človeku zišlo na um, že musia byť vzdialenými príbuznými žiráf.
"Teraz už spi!" riekla neoblomne. Artur sa prudko obrátil, hodil sa na vankúš a robil sa, že spí.
Rovno oproti nim zapchala priechod obrovská (novučičká) tenisová lopta. "Zosun pôdy! Nie, to nie je zosun! Je to pasca! Yeti z tundry!" Alfréd sa nalepil ňufákom na loptičku a vrtel chvostom ostošesť.
"Nikdy!" zareval pilot hlasom, ktorý si Artur šetril pre hrdinov v mimoriadne nebezpečných situáciách.
Bol v pasci. Strop ho rozmliaždi. Zachvátila ho panika. Zabúchal na sklo a volal Betaméša na pomoc. Minimoj sa naširoko usmieval a zdvihol oba palce, akože mu gratuluje. Artur bol obráčený toľkou krutosťou... Posledné, čo v živote videl, mala byť nadšená tvár diabolského škriatka.
ARTUR A ZAKÁZANÉ MESTO
Dozaista je trochu namyslená, ale kto by nebol s takými očami?!
Bol príjemný asi ako drnčanie budíka.
Jediná sekunda ešte nikdy nemalatakú voňavú príchuť večnosti. ... Ešte si ani nestihol uvedomiť, čo savlastne prihodilo, a už sa musel zmieriť s tým, že sa to už nikdynezopakuje.
A aj keby si umýval tie svoje hnedé zuby pätnásťkrát za deň, nič by sanezmenilo.
Nič sa nestráca, nič sa nevytvára, všetko sa mení.
Archibaldpokyvkával hlavou ako pes na zadnom okne auta.
Ich ústa sa pomaly,pozvoľna približovali, zatiaľčo viečka sa im postupne jemne privierali.Nebezpečná situácia.
Keď pracuješ pre Maltazarda, nie si živý, iba tiodložili trest!
Princ temnôt stuhol, rozhodol sa však, že sa neurazí.
Niekedy stačízrnko piesku a zasekne sa aj ten najväčší stroj, slabšia päta a položíobra na lopatky, či zopár odvážnych chlapíkov a vypukne revolúcia.
Čímje klinec menší, tým viac to bolí, keď ho máme zapichnutý v chodidle.
ARTUR A MALTAZARDOVA POMSTA
Mal strach zo všetkého, a najmä z toho, že sa zľakne.
Žena vždy verí mužovi, najmä však, keď kričí.
Ani sliepka by tamnenašla svoje vajce, ale Archibald by tam našiel čokoľvek, ba ajsliepku.
Popred okná vagóna prechádzali okuliare, akoby cez kľúčovúdierku nazeral dinosaurus.
Spomenul si na to, keď ako večne nepochopenýmalý chlapec sústavne bojoval proti dospelým, ktorí vždy vidia ibapravdu, ktorú majú rovno pod nosom, bez toho, že by niekedy pomyslelina tú, ktorá je vedľa, hore, ba aj dolu.
"Ale už si veľký a musíšpochopiť, že človek nemôže vždy urobiť to, čo chce."
"Ak toto znamenábyť veľký, potom chcem celý život ostať malý!"
"Budeš rásť vďaka skúškam, ako je táto."
Nebolo jedinej pohromy, v ktorej by nemal prsty jeho otec. Mohol by sastať zakladajúcim členom klubu kalamít.
Afrika bola v tom časenajkrajším svetadielom. Jej pôda oplývala bohatstvom a nebolaodpadkovým košom iných národov.
Naša slivovica by popri tejtodiabolskej pálenke poslúžila ako pomarančový džús. Ba povrávalo sa, žečlovek mohol oslepnúť už pri pohľade na etiketu.
Odkaz osobne vyryl nachrbát jednému z fanatikov, lebo len tak si bol istý, že ho to tupézviera nestratí. Spolu s ním vyslal aj druhého fanatika, aby mu mohlina chrbát vyryť odpoveď.
... ozval sa hlasom príjemným asi akocirkulárka.
Všetci, čo videli v televízii pristátie sputnika v púšti Gobi si bezproblémov dokážu predstaviť Maltazardovo pristátie. Bolo veľmi tvrdé aprudké, pretože dopadol na jediný kamienok, ktorý vytŕčal na čistinke.
