Boris Vian - Mravenci

Zatím nám dal kopat zákopy, myslel jsem si, že si v nich schrupnem, ale ne, museli jsme do nich vlézt a zase střílet.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Táto zbierka poviedok vznikala v povojnových rokoch, predstavuje texty ktorých námety sa nedostali do Vianových veľkých románov. Poviedka Mravenci je inšpirovaná spojeneckým vylodením v Normandii.

Pri čítaní je pomerne jasné, že sa jedná o druhú svetovú, podstatná ale nie je vojna, podstatné sú vojakove myšlienky, ktoré si zapisuje do svojho notesa. Nejde tu o to, koľko ľudí ho už chcelo zabiť a koľko vybojovali metrov, ide o to, čo ako mladý chalan cíti. 

Netrvalo to ani tři minuty, vjel na minu a začal hořet. Dva chlapi už nemohli vylízt, třetí to dokázal, ale nechal v tanku nohu, a ani nevím, jestli si toho všim, než umřel. 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dneska ráno jsme přišli o nějakejch devět tanků a stala se legrační příhoda, jednomu chlapovi odfrčela bazuka i s raketou a zahákla se mu přitom za kšandu. Vyletěl do nějakejch čtyřicety metrů a pak to vzal dolů jak paragán. 

Ti na druhý straně berou uniformy našim chlapům, co je zajali, a začínají se oblíkat jako my, a na to aby si člověk dával bacha. 

Vrelo odporúčam Vianovo dielko, čítala som niekoľko jeho poviedok, štýlje pekne jednoduchý a neustále humorné vložky majú svoje čaro.

Zkoušíme navázat spojení s týlem; musí k nám poslat letadla, brzo nám dojdou cigarety. 

Naše rota ztratila Simona, Mortona, Bucka a VS, zbyli nám ostatní a Slimova ruka. 

SkryťVypnúť reklamu

Poviedka, ktorá vlastne nemá jasný dej, keďže ide o prepis vojakovýchmyšlienok, sa končí kruto. Ak si ho chcete užiť sami spolu s celoupoviedkou, tak ďalej nečítajte ;)

Ještě pořád stojím na mině. Dneska ráno jsme vyrazili na rozvědku, já jsem šel jako obvykle poslední, všichni ji obešli, ale já jsem ucítil, jak mi to pod nohou cvaklo, a zůstal jsem stát jak přimraženej. Vybuchujou, teprv když zvednete nohu. Hodil jsem jim všecko, co jsem měl po kapsách, a řek jsem jim, aby šli. Zbyl jsem tu úplně sám. Měl bych čekat, až se vrátí, ale řek jsem jim, aby se nevraceli. Moh bych zkusit plácnout sebou na břicho, ale nevím, jak bych žil bez nohou, to bych nesnes... Nechal jsem si jen svůj notes a tušku. Hodím je před sebe, než přešlápnu na druhou nohu, a málo platný, musím to udělat, protože už mám války po krk a v noze mám mravence. 

Dominika Handzušová

Dominika Handzušová

Bloger 
  • Počet článkov:  173
  •  | 
  • Páči sa:  0x

kdesi vo mne sa skrýva umelec, lenivý, zasnívaný, komplikovaný, milujúci samotuhoci nemám rada "crowdy", zimné štadióny v čase hokejovej sezóny sú mojim prvým domovommožno až pridobre si uvedomujem realitu, preto ostávam (naivným) optimistoma ešte knihy, škorica, Fínsko, čokoláda, snehové vločky, vlčie maky a slnečnicehokejovo presťahovaná na HP... Zoznam autorových rubrík:  zo zákulisia majstrovstievhokejové návratyhokejové návraty 2008/2009hokejové návraty 2007/2008juniori bavia 2007/2008hokejové návraty 2006/2007občasníček mužstvavýročníčekHUNDRED-SPIRED by 3.Brhodezian ridgebackdetičky :)))words i wish i wroteA life less ordinaryscribblesmyš-lienky

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

315 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu