Pohybom sa snažíme upozorniť predavačku za kasou a prinútiť ju prísť nám otvoriť. Evidentne o nás vie, ale nechce sa jej. Napokon prichádza aj s posilou - žltým papierom, ktorý sa tvári ako informačný plagát. Obaja nám po fínsky vysvetľujú, že počas Äitienpaivää majú zatvorené. Je sobota, 23:58, a tak už máme prakticky smolu. Párik, či skôr jeho akčná krátkovlasá polovička (v tomto prípade žena), sa snaží predavačku presvedčiť aby spravila ešte poslednú výnimku. Zarastený chlap sa zmätene obzerá a napokon rezignovane odchádza. Ja objasňujem Kolegovi o čo ide. Nie že by som tak ovládala fínsky jazyk, na niektoré slová z informačných plagátikov a situácie stačí logika. Čudovali by ste sa, ale tú nemá každý a tak treba niektorým ľuďom občas dovysvetliť. Neostáva mi jednoducho iné, ako na večeru si otvoriť pivo.
Na druhý deň sa teda Kolega vyberie na pochôdzku v snahe zaobstarať nejaké jedlo. Pyšne mi ukazuje „jogurt", ktorý kúpil v „trafike". A šalát z Hesburgeru, čo je fínska obdoba McDonaldu. Nič lepšie otvorené nebolo. Myslím, že sme sa mohli najesť na zimáku, ale aspoň náznakom oceňujem jeho snahu.
Nedele sú vo Fínsku už tak sviatočné, druhá májová ale má kvetinový nádych. Hlásateľ nás pred zápasom Fínska s Amerikou upozorňuje, aby sme sa na svoje miesta usadili s dostatočným predstihom. Podobné upozornenie bolo aj pred pár dňami, kedy večernému zápasu Fínov predchádzala spomienka na zosnulú legendu, Pekku Marjamäkiho. Na minútu ticha tak bol každý na tribúne, žiadne flákačky v bufetoch. Alebo ohromný výkrik „Slovenskooooo" z chodby, čo som počas minúty ticha zažila v Púchove.
Teraz však nešlo o nič podobné. Ešte pred hymnami na ľad nabehli štyria muži v oblekoch, ktorých prezentovali ako akýsi mužský kvartet. Pokiaľ návštevníci pre zápas nestihli rodinné návštevy, tak tradičné pre Deň matiek, náhradou im mohla byť špeciálna pesnička pre všetky mamičky. Predzápasové mohutné prevedenie Maamme, fínskej hymny, dvanástimi tisícmi fanúšikov v bielo-modrých dresoch na mňa spraví zakaždým oveľa lepší dojem.
Nenapravil ho ani výkon fínskych hokejistov. Proti Amerike to jednoducho nevyšlo, ani výsledkom, ani hrou. Po prehre 0:5 vyprevadili diváci svojich miláčikov do kabíny bučaním. Čo je vo Fínsku skutočne hanba. Mamičky by zrejme uvítali, keby na ich Deň ostal zavretý aj ten zimák.
foto: Jukka Ritola
