Minulú sezónu som bol star, šak mi šlo, bola sranda. Potom nám dotiahli nového trénera. Čučím - dajaký svišť. Vraj je dobrý, skúsený. Tento? Čo trénoval, vicemajstrov v pinkaní guličiek do jamiek? Ta, že počkám, ako sa chlapec vyfarbí.Natrepal nám do letnej prípravy toľko hovadín, že moje koleno sa nestačilo diviť. Najlepší bol fucik v tej kose, som myslel, že dakoho zmontujem tam...Potom sme mali trojzápas. Trepali sme sa mimo štát autobusom. Tomáš ma nasral, celý čas chrápal. Cez zápas som rozmýšľal, čo bude asi na večeru, a vraj sme prehrali. Neviem, bo tréner bol v pohode, nekričal, ani neviem, čo povedal. Potom sme sa presúvali do druhého mesta, nasral ma Maťo. Sadol si do busu ako prvý. Sakra, aspoň miesto že si si nepomýlil, chlapče. Nejaký si dôležitý, keď si dal gól, ne?Večera nanič, nespal som. S Tomom bola furt sranda na izbe, ta neviem, čo s ním je. Zaspal skôr ako stihol povedať, že je unavený. Pred zápasom sme boli na kávičku, jak furt, ne. No, hrôza. Neviem, čo do nej nasypali, ale len vďaka nej sme ten zápas dobabrali, sa stavím. Posledný zápas nebol až taký strašný. Zistil som, že mám dobrú hokejku. Konečne som ju našiel, musím si ju označiť, aby som ju v sezóne použil. Zabudol som, aký má náš kouč hlas. A zrejme nebudem mať príležitosť ho spoznať, bo vyhlásenie robil asistent. Po návrate domov som nakázal mladňakom, nech hodia reč s vedením, aby zrušili čo najviac prípravákov. Výsledok - hrôza. Vyjednali akurát, že prvý nebudeme hrať pred divákmi, čo odôvodnia rekonštrukciou haly, či čo. Mohol som si myslieť, že na mladých nedajú. Som tam mal ísť sám. Ale sa mi nechcelo. A komu sa chce tam trapošiť, ešte aj ľad je mäkký (hm, dobrá výhovorka, najbližšie to musím použiť v nejakom rozhovore).Dal som gól, ale to bola len náhoda. Vôbec som nechcel. No čo, som jednoducho dobrý... Tréner prehovoril! V bare... Vraj "Feri, to bylo dobrý!" Som mu chcel povedať, že ja sa tak nevolám, ale potom som si všimol, že reaguje na Fera, barmana, tak som to nechal tak. Po tých trápnych prípravákoch sme sa dostali k niečomu lepšiemu. Turnaj! Kávička bola fajna, ta som sa nenaháňal, šak nám hodili za súpera národný výber faganov. Bolo jasné, že brankár nepustí viac ako my dáme. Myslel som, že bude 1:0, ta ale sme dali dva góly, Ďuri im jeden pustil, že by sopliakov povzbudil. Potom sme hrali s tými vrabčakmi. Už ma to nebavilo, začínať každý turnaj rovnako ako minulý rok. Tak sme prehrali, nech je nejaká sranda. Zaujímalo ma hlavne, koľko príde fandov, lebo sme mali hrať vo vedľajšom meste na ich zimáku, nie v domácej Kvakvasomja aréne. Bolo mi jasné, že ja tam nepôjdem. Jeden z vrabcom mi zaľahol koleno a bolí to. Volal som večer Maťovi, on že tiež nejde hrať. Ukecali sme Tomáša, sľúbili mu, že môže vynechať pár zápasov v sezóne, len nech ide hrať a spočíta tých optimistov, čo tam budú pokrikovať aby sme šli dopredu. Vraj bol dobrý hokej. Hovoril dakto, že čítal na stránke vyjadrenia fandov. Škoda, že neviem ako hrali, nebudem môcť napodobniť. Doma sme potom prehrali s prvoligáčmi. Prezident sa nasral a ľuďom vrátili vstupné. Zaujímavý človek, počul som, že permanentkári platia viac ako tí, čo si kupujú vstupné. Potom nabehol prezidentík k nám do šatne a kričal. Už neviem, čo hovoril, ale kouč prikyvoval hlavou. Potom v bare ani nekomentoval Fera. Mimochodom, niekto sfalšoval môj rukopis a popísal mi hokejku!Videl som toho svišťa v obchoďáku, ani na mňa nepozrel! Ts!V poslednom prípraváku som nedohral zápas. Stále koleno. Aj tak sa mi nechce ísť von na prvé dve kolá. Prvé šlahneme, to mi je jasné. Nechcem byť pri tom. Čo ak tréner prehovorí, náhodou by ma trafil šľak...No čo som hovoril, prehrali sme. Maťo vravel, že hra bola o ničom, a vraj súper mal nejakého divného brankára, čo vysiela pozitívnu energiu nielen divákom, ale aj spoluhráčom. Fakt neviem, čo tým chcel povedať.Ďalší zápas vyhrali. Ale zmlátili nám fandov. To bolo blbé. Nabudúce radšej prehráme. Ale Maťo vravel, že naši začali. Tak neviem. Na tretie kolo som došiel do kabíny pozrieť hráčov a kouč sa potešil. Nechcel som mu kaziť radosť, tak som sa obliekol a šiel na ľad. Aj sme vyhrali. By sa patrilo, prvý domáci zápas...Vonku sme potom prehrali. Fes ma nasral rozhodca. V podstate ma vylúčil za to, že som skoro dál gól...Vyhrali sme. Jaký ftipný zápas. Prvý gól sme dali v presilovke. Ani neviem, ako to tam Peťo trafil. Proste poslal šajbu na bránku a potom rozhodca pískol, som myslel, že ho chce vylúčiť za pritvrdú strelu, ale bol to len gól. Ďalší pridali mladňaci, sa tam predvádzali jak debili.Hala šalela, a oni sa pritom len nevedeli dohodnúť, kto to tam dá... Skúšal som to tam dať aj ja, ale zavadzal mi tam furt taký žabák. Potom sme už prehrávali. Našťastie nás vytiahli posily a viedli sme o gól. potom žabák odisčiel z brány, Maťo mi posunul prihrávku, tak som ten gól dal, no. Aj som premýšľal, čo by fans spravili, keby som to netrafil. Ale neriskol som, bojím sa, že by kouč onemel. Alebo už sa stalo? Zase sme prehrali. Tomáš sa vrátil, vraj ho to na tribúne nebaví. A hneď tam fukol gól a asistenciu! Ta to čo? Dáme dva góly, aj to v nich má prsty on...Ale čo, príde k nám tím s naším bývalým trénerom, asi niečo poriešime. Ten magor si zmenil číslo! Naštval ma aj náš kouč, dal najavo, že vie hovoriť! Teraz! V siedmom kole! Povedal, že hráme divne! Som pre istotú "zabudol" hrať, nech si chlapec váži, že som tu! My hráme divne? Šak veď on si každý zápas berie klobúk s lístočkami a losuje si zostavu! Zaujímavé, ako nás vždy pozliepa... A potom v zápase nás aj tak prehadzuje, ta bodaj by sme nehrali divne! Tomáš sa nejak šarpe - zas mal asistenciu. K Maťovi sa nevyjadrujem, hrá nejak veľa, musím mu dohovoriť. Prezident sa zase nasral. Siahol nám na prachy! A to nemal, chlapec. Jemu asi nedošlo, o čo nám ide...Ideme podľa plánu. Prehrali sme ďalší zápas. Ani to nebolo nápadné, dal som gól. Hodili sme poradu. Tomášovi sme nakecali, že nemôže hrať kvôli zdravotným problémom, tak ostal sedieť. Maťo dal gól. A ja som sa viezol. Po zápase som šiel na tlačovku, žeby som konečne zistil, aký má náš kouč na nás názor. Vraj našim problémom je streliť gól... Povedal problém.A potom sa na mňa šeci vrhli a musel som zo seba dačo vypotiť. Pekne som to obalil. Ako vtedy, keď som povedal, že kouč je v poho. Dodnes to ľutujem. Ale šak sranda musí byť. Možno sa nám podarí tromfnúť divácku návštevnosť a príde menej ako 800 ľudí. Niekto vravel, vraj ten Šašo, brankár najbližšieho súpera, nestíha dorážky. Či že hore je slabý? Už neviem. Musím sa ho spýtať...
'Denníček' nášho mužstva, časť 1.
Osoby a postavy v tomto príbehu sú vymyslené. Akákoľvek podobnosť s realitou je čisto náhodná. Ale... Náš kapitán premýšľa...