Pokúsim sa povedať to tak, aby si tomu rozumel: tvoj syn nie je doplnok. Tvoja žena ho neobjednala z katalógu. Nemôžeš ho predvádzať, keď sa ti to hodí, a potom ho uložiť v pivnici so svojimi cigarami.
"Grayer, spomínaš si na Nan? Pôjdete spolu a na ihrisku sa naobedujete!" prikázala mu matka.
Ovinul sa jej okolo nohy a pozrel na mňa. "Choď preč."
...
"Ahoj, Grayer. Uvidíme sa zajtra." Obrátil sa, vyplazil na mňa jazyk a odbehol preč.
...
"Nechceš sa ani hrať! Idem sa okúpať. Už sa sem nikdy nevracaj, okej? Moja mama povedala, že už nikdy nemusíš prísť."
...
Na obed vybehol von, v rukách držal ohnuté obrovské papierové srdce, z ktorého opadával striebristý prášok.
"Čo to máš, kamoško?"
"Je Valentína. To som vyrobil. Vezmi si ho."
Pozrela som na srdce, predpokladajúc, že je pre pani X.
"Pani Buttlersová mi to hláskovala. Povedal som jej, čo chcem napísať, a ona mi to hláskovala. Prečítaj si to, Nanny, prečítaj si to."
Takmer som sa nezmohla na slovo. "MÁM RÁD NANNY, OD GRAYERA ADDISONA X."
"Hej, to som povedal."
Zdrapila mi ruku pár centimetrov od jeho tváre a cez zaťaté zuby zašepkala: "lepšie bude, ak ho nezobudíte."
Pán X zatrúbil spred domu a vyplašil tým šteňa, ktoré začalo v kuchyni hlasno štekať. Hluk zobudil Grayera.
"NANNY? POĎ SEM? POTREBUJEM? ABY SI ZAŽALA SVETLO. NANNY, KDE SI?"
"NAAANNYYY! POTREBUJEM ŤÁÁÁ!"
Stále som počula, ako ma volá.
Emma McLaughlin, Nicola Kraus - Denník Pestúnky
"Kde je v tomto domove dieťa? Kde je v tejto matke žena?" ... na začiatku som sa nevinne prechádzala po parku. Nepoznala som ťa. Onedlho som ti musela čistiť spodnú bielizeň a absolvovať s tvojím synom Deň pre rodinu. Naozaj by som rada vedela, kde si vzala tú odvahu požiadať úplne neznámeho človeka, aby sa stal náhradnou matkou pre tvoje dieťa?