Dovoľte, aby som vám predstavila vojnu očami JosephaHellera. Tento americký autor zažil boje druhej svetovej na vlastnejkoži ako bombometčík, a nezmyselnoľsť, absurditu a hrôzy vojny opísal vrománe Hlava XXII, ktorý bol v recenzii amerického Newsday opísaný ako: "streštený, nádherný, a predsa kruto triezvy príbeh, napísaný s dômyslom a fantáziou".
Už v predslove autor uvádza motto románu, ktoré je rovnako optimistické, ako samotné dielo: "Hlave XXII neprešiel nikto cez rozum."
HlavaXXII je vlastne dokonalý, no zároveň obmedzený zákon, ktorý jeformulovaný logicky, stručne a precízne, takže jej nemožno porozumieť.Podľa Hlavy XXII vojak, ktorý je psychicky na dne natoľko, že sám osebe vyhlasuje, že je blázon, nemôže byť za blázna vyhlásený, pretožesi uvedomuje svoj stav. Hovorí o tom i všeobecne známy citát: "Orrby bol blázon, keby šiel na ďalšie nálety, a bol by normálny, keby takneurobil, ale ako normálny by si ich musel odlietať. Ak by lietalďalej, bol by blázon a potom by už nemusel lietať. Ibaže ak by tonechcel robiť, bol by normálny a teda by musel lietať ďalej."
Dejrománu je veľmi skromný, potlačený do úzadia, pretože podstatné súpocity a úvahy postáv. Autorovi totiž nejde o historické zobrazenievojny, ale o boj jednotlivca o prežitie v jeho vlastnej spoločnosti.Príbeh je rozdelený do štyridsiatichdvoch kapitol, ktoré sú pomenovanéväčšinou podľa postáv. Časovo ani dejovo na seba nenadväzujú. Dejoválínia je vlastne popretkávaná myšlienkami postáv, spomienkami naminulosť.
Spojítkom je hlavná postava -bombometčík Yossarian - ktorý si je plne vedomý toho, že ho chcú zabiť.Veď naňho predsa pri náletoch strieľajú. "Strieľajú na každého," odvetil Clevinger. "Chcú zabiť všetkých." "A aký je v tom teda rozdiel?"
Priakciách už zahynulo toľko Yossarianových kamarátov i neznámych - každúchvíľu musí prísť na rad aj on. Jeho spolubývajúceho - Orra - ZAKAŽDÝMzostrelili a on VŽDY prežil, pričom väčšinou ho našli v mori.
Yossariansimuluje, aby sa dostal do nemocnice. Chce sa tak vyhnúť lietaniu. Keďho prepustia, zistí, že plukovník Cathcart už opäť zvýšil počet náletovnutný pre odlietanie, tentokárt na päťdesiat. Všemocne sa snaží vyhnúťkaždému náletu, dokonca bez výčitiek svedomia posunie červenú stužku,ktorá na mape predstavuje hranicu bombardovania; velitelia si takmyslia, že Bologna bola dobitá pozemnými vojskami a hrozivý nálet sradosťou zrušia.
Náletu na Avignon už Yossariannedokáže zabrániť a tak je svedkom smrti mladého Snowdena. Uniformu mácelú pofŕkanú krvou mŕtveho a preto ju odmietne nosiť, nahý tak preberáaj vyznamenanie, ktoré mu udelili.
Hrdinu ďalejzasiahne strata najlepšieho kamaráta - Orra - ktorého opäť zostrelili,v búrke ho záchranná hliadka už nenašla. Bezmocný Yossarian, ktoréhosmrť začína v myšlienkach neustále prenasledovať, sa znova dostáva donemocnice. Keď sa vráti, je svedkom ďalšej smrti - jeho pilot McWatt sauž zase predvádzal nízkymi preletmi ponad pláž, pričom jedného zvojakov presekol vrtuľou na polovicu. McWatt to psychicky nezvládne a slietadlom narazí do pohoria. Po tejto samovražde plukovník Cathcartzvýši počet náletov na osemdesiat a Yossarian verejne odmieta na nechodiť. Vojaci z letky zistia, že ho za to nepotrestali a Cathcart siuvedomuje možnosť vzbury, preto ponúkne rebelujúcemu vojakovi, že akbude klamať - hovoriť o veliteľstve letky v dobrom - pustí ho domov.Yossarian vie, že by to nebolo správne a hľadá iné východisko.
Potomsa dozvie, že Orr nezahynul kdesi v mori. Zakaždým, keď bol zostrelený,vlastne len trénoval prežitie, aby sa napokon dostal k vytúženému cieľu- v gumenom člne doplával do Švédska. Yossarian sa preto rozhodne, žetiež dezertuje, a hoci je plavba v člne naprieč Stredozemným morom aAtlantikom na sever Európy nezmyslom, román tak končí optimistickouvíziou normálneho života vo svete, kde nevládne panika ani chaos.
HlavaXXII ma zaujala na prvý pohľad. Hoci je o vojne, nehovorí o bojiAmeričana proti nemeckým vojskám, ozajstný nepriateľ je na jehovlastnej strane - je to americká spoločnosť reprezentovaná leteckouarmádou. Román je možno veľmi zložitý na čítanie, Heller často mieri odmyšlienky k myšlienke, radí ich do zdĺhavých súvetí, časové roviny savzájomne prelínajú, súvislosti opakujú; toto zdanlivo bezcieľne písanievytvára dojem mätúceho bludiska, v ktorom sa nachádzajú i postavy.Hlava XXII je však plná zaujímavých dojmov a úvah. Aj úvahy nadabsurditami sveta autor podsúva čitateľovi najmä v kapitole Večné mesto. Citát z tejto kapitoly môžte nájsť v článku, ktorý je uvedený ako súvisiaci článok.
Tento článok je prepisom prejavu, ktorý bol mojou tohoročnou úlohou na hodine slovenského jazyka.
