Majo je odo mňa o štrnásť mesiacov mladší, čo predstavuje skvelý základ pre naše priateľstvo, lebo som zbláznená do čísel a 14 je moje obľúbené. Beny je o ďalšie dva roky mladší (čiže odo mňa o tri) a trvalo dlhšie, kým sme sa prestali venovať súrodeneckým hádkam, pretože kedysi to jednoducho bolo Majo+ja vs. Ben alebo Majo+Ben vs. ja. Alebo zjednodušene Ben vs. ja :) Myslím že v tomto sme už dospeli.
Keď sme boli malí, Benova obľúbená zábavka bolo ležať na boku a hýbať autíčkom dopredu-dozadu v asi 20 cm vzdialenosti. Majo bol živé striebro, neustále niekde pobehoval, s obľubou robil zakazované veci (a nezabudol zdôrazniť, že to čo robí je no-no!), kde-čo porozbíjal, celkom ako teraz naše šteňatá :) Z frustrácie, že mladší brat nezdieľa jeho aktivity, a že ho vôbec nezaujíma šport, sa raz posťažoval, že by chcel brata, s ktorým by mohol hrať hokej. A aj keď sme obaja vedeli, že to nebude presne to, čo si predstavoval, dovolil mi, aby som bola jeho hokejovým bratom. V zime nám na dvore robil otec klzisko a tam sme po sebe strieľali umelohmotným pukom. Viac sa mu páčilo v bráne, ale keďže moja strela stála za nič, tak som v bráne bola častejšie ja. On bol Wayne Gretzky, lebo mi dával jeden gól za druhým, ja som bola Dominik Hašek, lebo máme rovnaké iniciálky a meno. A lebo Majovi sa to vtedy najviac páčilo. Okrem toho som nechcela byť Patrick Roy, toho som nebola hodná :)
Takže moje prvé veľké ďakujem patrí Majovi za to, že mi to dovolil, že sme spolu v Poprade kričali JUNAAAAAAS po tom, čo pán Sučko zahlásil "gól Poprad, číslo 25, Peteeeer", že sme žasli z toho, ako Klempa chytil ten puk ktorý síce vôbec nemieril na bránu, ale spôsob akým ho chytil nás uchvátil. Že mi kradol zimušné rukavice, ktoré som nenávidela, pretože boli ružové, a spravil si z nich lapačku na hokej ktorý hral s chalanmi z dediny na asfaltke pred domom, takže ich veľmi rýchlo zodral. Mohla by som pokračovať donekonečna v takýchto maličkostiach, tak ešte vypichnem - aj vďaka bráchovi totiž som teraz tam kde som - že o prenosoch z Popradu sa hovorí že sú jedny z najlepších nie je náhoda. Ďakujem aj za kartičku Dominika Graňáka, ktorú si mi nedávno kúpil, je super že si niekto pamätá koho mám rada.
Moji bratia sú jednoducho nenahraditeľní. Vždy keď idú naši do Egypta a ja sa vrátim z intráku domov, všetko je prevrátené hore nohami, a to je ešte nič, lebo prídem na víkend, kedy sa chystá sešna všetkých možných i nemožných kamošov, do pol šiestej ráno sa pozerajú filmy a všade sa povaľuje pizza. Ale moji bratia nielen že sú schopní niečo také zorganizovať, oni vedia piecť pizzu - už obaja - Ben varí skvelú ryžu a Majo pečie vynikajúce rožky, oni vedia všetok ten neporiadok aj upratať. Nevadí, že v tom dva týždne žijú, keď sa naši vrátia je všetko ako keby ani neodišli. Vlastne ako keby odišli a nechali tu upratovaciu čatu. A keď už spomínam domáce práce - bratom nie je cudzie nielen varenie či pečenie, vysávač či prachovka, vedia aj prať či použiť čiastiaci prostriedok na umývanie záchodovej misy. V prípade nutnosti sú schopní sa skamarátiť aj so žehličkou.
Keď som bývala v Košiciach a nemohla som si pozrieť Housea, lebo na všetkých prístupných telkách sa pozerala romantická streda, alebo Kobra 11, Majo mi náš obľúbený seriál nahral. A potom som ho spolu s Benym pozerala. Nahrávali mi aj hokeje, hoc šlo len o zápas Rusko - Fínsko. Občas mi kvôli skokom prepustia telku, aj keď by radšej pozerali rozprávku o senzačnom vtákopyskovi - tajnom agentovi. S Benom sme sa nechali uchvátiť britskými seriálmi Black Books, Spaced, IT crowd či Big Train, zháňa rôzne filmy Simona Pegga a zohnal mi aj Občana Kanea a Casablancu, aj keď sa na to pozeral trochu udivene.
Dosť už chvály, a negatívne o bráškoch hovoriť nebudem. Mám ich strašne rada!
A poznámka na záver - toto nie je inzerát. Neopovážte sa mi ich niekam brať!!! :)
