Predovšetkým vysvetlenie - čo je to tá operácia Abuk?? (prezývaná tiež bAbuk)
Kocúr nie je doma - myši majú raj. V praxi. Rodičia sa zbalia a odletia sa na pár dní kamsi ohriať a oddýchnuť od práce i od nás. My sa doma dva týždne systematicky pripravujeme na veľké upratovanie, ktoré príde pár hodín pred ich návratom a neustále odrážame útoky babky, ktorá niekedy náš systém narúša. Počas víkendov nám v príprave pomáha 14-32 známych, s ktorými pozrieme v noci zo štyri filmíky, zlikvidujeme niekoľko plechov pizze a trúsime po koberci pukance a čipsy, aby mala na druhý deň Cathy čo zbierať. Počas tých rokov sme už napáchali všeličo, medzi najvážnejšie zranenia patrí pár úmrtí kvetov a pohárov, raz v novembri bola aj strašne veľká víchrica, ale naši uverili, že za to sme naozaj nemohli my... Päť rokov to bývala operácia Tpyge, tentoraz výnimočne Abuk.
Ísť na Kubu bol otcov sen. Ešte kým Fidel žije. Podarilo sa mu to. Včera boli na výlete, v Zátoke svíň, v Havane. Popis bol zatiaľ viac ako stručný - neopísateľný zážitok. Nemôžem sa dočkať ich návratu, lebo tieto slová mi nestačia. Dúfam, že niekde nezabudnú/nestratia/nenechajú ukradnúť foťák.
Keď sa dozvedel, že termín dovolenky sa zhoduje s termínom majstrovstiev sveta v hokeji, nadhodil, že možno vyhráme. Prinajmenšom sme mohli čakať zmeny v popradskom hokeji - počas minulých novembrov v Egypte sme napríklad vymenili trénera (Hossa za Bergera), začali zázračne vyhrávať a povstali z krízy (Turanovci za Hossu a bodové oživenie, bohužiaľ krátke), či podobne. Tentokrát sme prišli o sponzora a zatiaľ nemáme v tíme asi nikoho až na výkonného riaditeľa.
Každý deň mu posielam výsledky zápasov. Tých našich aj s komentárom. Priznanie Laca Š. prehltol rovnako ako odchod Malínského do Chomutova. Nad správami o chrípke mávol rukou - keby sa tam niečo malo diať určite by Kanada svojich hostí stiahla, alebo aspoň výrazne varovala. Dnes ráno, keď som otvárala dvere firemnej predajne, mi poslal smsku, že sa práve vrátili z výletu po Kube. U nás bolo 7:50. Tam o šesť hodín menej. Priala som mu dobrú noc a on sa čudoval, prečo som tak skoro hore. Ako dobre ma pozná - vie, že Handzuš cez voľno o takom čase bdelý - je šanca že nespal... Cez obed, keď som šla do banky, som pri prechádzaní mestom premýšľala, ako vyzerajú hviezdy na Kube, a či si pamätá, že mi má ten chvostík na ktorom sú poriadne odfotiť (na šírku má maličký polostrov, či skôr výbežok, okolo 200 metrov). Keď budem dvere firemnej predajne zatvárať a utekať domov na komentovanie zápasu, bude zrejme otvárať oči a popri neskorých raňajkách sa chystať na pláž, a bude čakať na správy od dcéry, či mu vyšli tipy na Rusov, aj tých Bielych.
Keď som sa v pondelok o polnoci vracala na ubytovňu, vonku bolo teplo tak na mikinu, a klasicky trnavácky fúkal vietor. Napísala som mu, ako hrali Fíni a on provokoval, že sa idú prejsť, že podvečer je tam krásne teplo, ticho a kľud.
V utorok keď sme hrali s Kanadou konštatoval, že 75% klientely sú Kanaďania a že teda večer bude na balkóne vypúšťať protestný dym z víťaznej cigary. Neoslavoval víťazstvo spomínaného zápasu. My dvaja sme vyhrali aj bez gólov.
