Závidím fotky a statusy známym z rodiska. Onasiss píše, že má službu a hlásia sneh – kto nechce ísť do školy? Ta ja ňeveeeerim, ako povedal Džuko keď ma prvýkrát zbadal tristo kilometrov od domovského zimáku, cestár sleduje predpoveď počasia a plánuje sa podľa nej aj zariadiť? Pre Trnavu hlásili sneh už na štvrtok – ten minulý. Prvý sneh sa zvyčajne neudrží – v tom lepšom prípade sa len roztopí, často ale cez noc zamrzne a ráno býva celkom sranda. Pokiaľ na to nie ste pripravení. Začiatkom týždňa snežilo, len tak, aby sa nepovedalo. Cítila som sa ako doma, keď som zo zápasu šla domov a pod nohami mi chrapčalo. Musím priznať, že som čakala tú lepšiu zimu v Trnave až po ďalšom víkende, nuž ale čo už, topánky v rezerve boli, rukavice s čiapkou tiež – veď čo „keby“? A to sa starám len o svoj vlastný život. Nie o cesty, na ktorých by prípadnou mojou chybou mohli vyhasnúť nejaké cudzie.
Na druhý deň začalo snežiť akurát cez moju poslednú hodinu v škole, teda bolo čosi okolo poludnia. Netopilo sa to. Keď sme s Vladkom vyšli von, snažil sa byť vtipný, vraj či nevieme kde zaparkoval, všetky tie autá vyzerajú rovnako… Mali sme viac šťastia aj rozumu ako ten chlapík vo videu; cestou to aj na zimných gumách občas zaflekovalo. Vyhodili sme Moniku kdesi kde sme v živote neboli. Teda aspoň som mala ten pocit, lebo známu budovu nebolo cez sneh vidno. Už keď som vystupovala pri tescu som sa tešila na tých pár minút cesty pešo domov. Som v Trnave tretí rok, teda mám za sebou dve zimy, a každú z nich som denne nadávala, že si kúpim lopatu, aby som sa do školy prehádzala. Lebo to ako sa v Trnave starajú o cesty a chodníky sa nedá nazvať starostlivosťou.
Prechádzam cez posledný úsek, predomnou už len pole, pekne vyšlapaný chodníček, pár metrov zľadovatelej plochy za neustáleho fučania „stv“ a som vo svojom vežiaku. Čakám kým pravotočivou zákrutou prejde auto. Ďalší šmyk. Pozriem sa na neupravené cesty, fakt mi to nie je jedno. O dve hodiny doprava v meste viazne. A to tie cesty na fotkách ani nevyzerajú tak strašne zle. Pneuservisy asi nestíhali…
Aby som nebola zlá len na západ, aj východ mal so snehom pred pár dňami problémy. V jednej z diskusií k jednému z článkov ma zaujal postreh z Kanady – v Toronte vraj podľa konania cestárov zisťujú počasie. Pretože oni ho sledujú, takže hoc dnes ešte svieti slnko – ak sa po cestách premávajú ich autá, zajtra bude určite snežiť.
Alebo keď sme šli pred rokom tuším vo februári domov zo Žiliny. Na Liptove strašná fujavica, cesty zapratané, šlo sa ťažko. Akonáhle sme prešli na úsek ďiaľnice o ktorý sa starali Popradčania, sneh zmizol. Pritom padalo stále rovnakou intenzitou, ale na úseku boli v každom smere dva pluhy a posýpač, točili to dokola, pretože len čo odhrnuli a prešli z jedného konca na druhý, už mali zase čo robiť.
Ta ja ňeznam no. Plačme si ďalej nad kalamitami s neprezutými pneumatikami a cestármi čakajúcimi na tú správnu zimnú atmosféru…
foto v perexe: trnava-live.sk
