Ja som taký škrečok. Odkladám si vlastne takmer každú blbosť, ktorá mi niečo pripomína, a až po rokoch niektoré z nich dokážem vyhodiť. Samozrejme, keď sa dostanem k tomu, aby som si tieto spomienkové veci prehliadla. Nedávno sa mi to podarilo. Bola som prekvapená, čo všetko som našla v košíku, ktorý by sa dal nazvať "raz prebrať a odložiť", poprípade "neviem kam s tým, tak to zatiaľ hodím sem".
ping-pongová loptička - dostala som ju na Vianoce od brata a otĺkli sme ňou nejeden stôl :) spomenula som si, ako sme so spolubývajúcou hrávali na intráku, so spolužiačkou v škole (na stole ktorý bol snáď starý ako škola sama, s dierou v jednom rohu, aj na tom úplne novom, ktorý sme si sotva stačili užiť).
krabička s pierkami na tuš - keď som ju otvorila, to najmenšie a najvzácnejšie mi hneď aj vypadlo... také už sa vraj nedajú kúpiť, dostala som ho pred skúškami na strednú školu od svojej učiteľky na výtvarnej škole, ktorá ma na skúšky pripravovala.
dve nabíjacie baterky - no prosím, ešte dve a môžem fotiť zápas!
dva priehľadné minisáčky - no to ako fakt netuším na čo tam čakajú... kôš, okamžite!
gumička, ktorou bol zviazaný zväzok kartičiek, ktoré som dostala pri absolvovaní školy v rámci lúčenia sa s tretiakmi - totiž mladší žiaci vymyslia maturantom vždy nejaké darčeky, väčšinou vždy rovnaké, ale my sme vymysleli každému niečo čo sa mu hodí a o rok mladší samozrejme nemohli byť horší! dostala som 303 kartičiek, ktoré kedysi patrili jednému inteligentnému hokejistovi (týmto opisom sa okruh značne zúžil :P).
papieriky na značenie - také tie lepiace, farebné, aaach, ako mi pripomínajú matury... a čo som sa ich teraz cez skúškové nahľadala...
lekárska niť - tak tá tu v košíku ostane, pomohla už v nejednej situácii... mimochodom, absolútne netuším, na čo sa v lekárstve využíva, alebo prečo sa tak volá, ale... bolo mi to predávané pod takýmto názvom a inak tomu hovoriť nebudem.
gombíky na nohavice - asi tie čo chcem už dlho dať opraviť.
dve gumy - pofidérna červená okamžite nabrala smer kôš, druhá, v tvare dinosaura, sa so mnou ťahá už od základky a stále je to dobrá parťáčka ;)
dva predmety, ktoré neviem pomenovať (primalé na dózu, krabičku, nádobu, či niečo také), ale slúžia ako obal na tuhy do kružidla - v jednej sú fakticky tuhy do kružidla (wow, som ani nevedela, že také čosi mám!), a v druhej sú čierne korálky, ktoré sa fakt niekedy zídu (len ešte neviem kedy to "niekedy" bude).
šrubka, neurčitý pôvod i účel - ???? takto som vyzerala keď som ju vytiahla. jak štyri otázniky.
päť plus dve spinky, náhrada do spinkovača - no už sa vidím ako tam tie dve strkám :)))
kríž, ktorý je vykladaný farebnými kamienkami - je zlomený, takže ostali len dve ramená a vrch, vyzerá to ako nejaký prívesok, a v strede má priehľadný kamienok o priemere troch milimetrov, cez ktorý keď sa zahľadíte do svetla zistíte, že je na ňom niečo napísané. Neviem čo, lebo text je často zmazaný a navyše je to v jazyku, ktorému nerozumiem ani natoľko, aby som vedela, aká to je reč. No kam sa hrabú japonské mikročipy...
pár kamienkov s dierkou, ktoré sme použili na maturitné stužky - mám ich tu presne štrnásť (ó, moje obľúbené číslo!), a pri pohľade na ne som si spomenula nielen na to, ako som na každú a jednu stužku pre spolužiakov prišívala jeden kamienok, ale aj na stužkovanie, a vôbec... CHCE SA MI PLAKAŤ!! fňuk...
tri sáčky od čaju - už bol vylúhovaný, ale keď... dva škoricové a jeden zázvorový... z Egypta... tá vôňa... aaach...
papierová krabička - v ktorej je náhrdelník, sľúbila som sesternici, že jej ho raz ako expert na korálkové výrobky opravím. hm, asi ho tu suším už dosť dlho, dám jej ho na svadbu? :))
paralen - haha, tak to už si ani nespomínam na to, že som kedysi tieto tabletky polila, aby som ich zjedla, odkedy používame panadol, paralen už pre mňa nie je tým čím býval... určite je už po expiračnej dobe, čiže, dovi...
