V našej rodine dodržiavame cez sviatky pár tradícií. Napríklad každé Vianoce máme stromček. A to nie hocijaký, pár dní pred Štedrým dňom sa zbúcha dokopy skupinka, ktorá sa vydá na tajomnú púť po nočnej krajine, aby sa domov vrátila s poriadnymi haluzami. Vyzbrojená pílkami a baterkami blúdi medzi stromčekmi aby našla ten pravý. Lenže vo svetle baterky sú pravé vždy tie, ktoré potom po privlečení do obývačky musia byť natočené na správnu stranu, pretože z tej nesprávnej sú krivé. Toto je skutočný a pravý dôvod, prečo stromčeky stoja v kúte alebo čo najbližšie k stene - že zaberajú miesto, a nemôžu byť na stred izby, to je len výhovorka! ;)
Tento rok nebolo žiadne skupinkovanie, žiadne nočné výpravy, žiadne blúdenie lesom so svietiacim mobilom v jednej a nabrúsenou pílkou v druhej ruke. Tento rok totiž Handzušovci ozdobili inú haluz - tujku, ktorá leto prečkala na terase v kvetináči. Teraz v tom istom kvetináči hrdo stojí na drevenej truhlici, obklopená darčekmi, ozdobená svetielkami a mašličkami. Tento rok teda nebude žiadne vysávanie pichľavých paličiek :( A stromček po sviatkoch (alebo v apríli) nepoletí z terasy na dvor. Taká škoda... Porušili sme aj ďalšiu tradíciu. Na Štedrý deň zvykneme ísť na obed k rodine bývajúcej v dome cez cestu - na kapustnicu. Tento rok na Mikuláša nás ale naša najmladšia obdarovala prírastkom, a keďže zle znáša našu neprítomnosť a nevydržala by, keby sme odišli z domu, rodina s kapustnicou prišla k nám. Odpadla nám tak povinnosť strážiť desať chlpatých potvor, nik nebol ukrátený o vianočný obed.
Po obede už však prebiehalo všetko podľa plánov. Najprv hra na mŕtveho chrobáka, ktorú rodičia vymysleli, keď sme boli malí a bolo nás treba zabaviť, aby sme vydržali nevrhať sa na stromček. Hra spočíva v tom, že mamča obaľuje rezne, kým ostatní sa snažia čo najdlhšie nehýbať. Otec väčšinou ako prvý zaspal a my sme ho otravovali, no dnes už hra prebieha inak. Ja pomáham s rezňami a chalani sa váľajú pred telkou. Cathy sa k nim zvykla priplichtiť a väčšinou ako prvá zaspala, všetci sú ale naozaj dobrí, vôbec sa nehýbu, vzorne čakajú na večeru. Po tej nasledujú už spomínané darčeky. Ani tento rok tomu nebolo inak.
Ďalšou neporušenou tradíciou je výroba banánov v čokoláde. Ako už v úvode píšem, pre mňa oblizovanie vlastných prstov zababraných od čokolády je súčasťou Vianoc, na ktorú sa každoročne teším. Že neviete, čo to banány v čokoláde sú? Dovoľte teda, aby som na záver tohto článku napísala stručný recept na ich výrobu.
Potrebujeme:
* dvoch bratov (v prípade hospodárskej krízy postačí jeden, dokonca však prácu nimi urobenú zvládnete urobiť aj sami),
* banány pokrájané na kolieska (hrúbka nie viac ako centimeter),
* piškóty (dva krát toľko ako banánových koliesok),
* roztopenú čokoládu (čokoládu na varenie rozriedenú s Cerou)
Dvaja bratia spoja medzi dve piškóty banánové koliesko. Dostatočne pritlačiť, nie však rozpučiť banán, a piškótový sendvič je hotový. Vtedy nastupujeme na scénu, spolu s miskou čokolády, v ktorej minisendviče obalíme. Dôležité je, aby bola čokoláda všade, pretože tak sa banánky dobre rozležia. Sendviče uložíme k sebe, najlepšie na alobal, pretože z neho sa čokoláda dobre odlupuje. Potom ich uložíme do chladu, aby popremýšľali, a vrhneme sa na zvyšnú čokoládu. Nie aby vás napadlo dávať ju na nejaký iný koláč, nešetrite, sú predsa Vianoce! Pekne si v miske vyváľajte prsty a tie potom oblizujte... Áno! Teším sa na Vianoce! ;)
