Nemohla som sa dočkať prvého hokejového zápasu mojich fínskych miláčikov, ktorí si mali svoje prvé body pripísať v súboji s Bieloruskom. Priamy prenos na eurovisionsports.tv sa mi rozbehnúť nepodarilo, a tak mi neostávalo iné, ako pozrieť si stretnutie zo záznamu. Skúšala som sa preklikať na online vysielanie Českej televízie, no neúspešne. Aké bolo moje sklamanie, keď som zistila, že jedinou možnosťou je "Trojka" s nenahraditeľným komentárom pána Ivana Niňaja. Chvíľu som zvádzala boj sama so sebou, núkala sa totiž verzia s vypnutým zvukom. No po dvanástich rokoch sledovania hokeja naživo máte pri stiahnutom zvuku pocit, že ste ochluchli, a to nie je ono. Sledovať hráčov prichádzajúcich na ľad, nepočuť atmosféru ani zábery korčúľ, nie, neodolala som a vrátila zvuk späť. Práve včas, aby som počula čosi, čo ani neviem napísať (keďže si nie som istá, ktoré priezvisko pán komentátor mal na mysli): "Vladimííííírr Ország, už je prriprravený vhodiť úvodné buly... a už sa tak stalooo!"
Chvíľku som si myslela, že by sa mohol aj opraviť. Nestalo sa. Neprekáža, každý predsa môže spraviť chybu, je celkom pochopiteľné, že Vladimír Országh lezie na jazyk pri pohľade na Petra Országa, ide predsa o rovnaký šport, hoc jeden býval hráčom a druhý zápasy rozhoduje v pásikavom drese.
"... ale dozadu sa MUSÍ vrátiť..." (sledujem, ako fínsky obranca Toni Lydman ležérne korčuľuje do obranného pásma, kontrolujúc za sebou Bielorusa, ktorý pôvodne naznačil snahu o únik, puk prejde cez všetky čiary a počuť tak zapískanie prerušujúce hru) "... ale nemusel sa, Toni Lydman, pretože je to zakáázané uvoľnenie..." Ešteže Niňaj vetu dokončil, hoc po krátkej pauze, počas ktorej som zrejme vyzerala tak trochu ako nechápavý otáznik. Jeden maličký otáznik sa mi natíska aj do hlavy, a pred neho otravujúce myšlienky - sleduje vôbec Niňaj hru? Vie o tom, že vyhodenie puku z obranného pásma cez všetky čiary sa píska ako zakázané uvoľnenie? Nebude teraz prekvapený, že Bielorusi neprestriedali? Myšlienky úplne zabil komentátor ďalšou z "hlášok" - keď sa Makritski previnil hákovaním, hlavný rozhodca dvihol ruku na signalizáciu vylúčenia, Kiprusoff vykorčuľoval z brány a v poli ho nahradil šiesty korčuliar. Fíni točili chvíľu puk v pásme, až kým sa ho nedotkol hráč v červenom drese. Niňaj vyhlásil, že hra je prerušená, a po zábere na rozhodcu, ktorý rukami naznačuje, že sa má chuť prebodnúť (hákovanie, na fotke vyzerá, akoby hral na gitare), nasleduje jeho prekvapené zvolanie "aaa, zdá sa, že sa bude vylučovať!" Moja trpezlivosť nepozná hraníc, a tak len zatnem zuby a vlasy si netrhám. Rovnako ako pri Niňajovej intonácii - napríklad pri vete zvláštne prerušenej v "pravý" čas: "Teemu Selänne strieľa spoza brány..." (??? je predsa v ľavom kruhu!) "...iaceho hráča."
Z presilovky padol po necelej minúte gól. Strelcom Olli Jokinen, prihrával Teemu Selänne, pre ktorého to bol 36. bod na olympiáde, a vyrovnal tak rekord Charlamova, Bubníka a Watsona. Zrejme práve vďaka tomu si ho vyberala aj réžia a mohli sme sledovať "Fínsky blesk" so špeciálnou ochranou spodnej časti tváre (zlomená čeľusť). A tu prichádza moment druhého z komentátorov (myslím, že to bol Pavol Gašpar, ale nie som si istá, opravte ma, ak sa mýlim), ktorému pri záberoch nedá, a musí spomenúť, že "Teemu Selänne sa môže zapísať do histórie..." Rozpráva o hráčoch ruskej, československej a kanadskej reprezentácie, o koľko bodov a akým spôsobom sa zaslúžili a koľko ich Teemu potrebuje na prekonanie. Po pár minútach, kedy nepomáha telepatické posielanie informácií z mojej hlavy do tej jeho, sa to konečne podarí, a jemu to dôjde tiež. "aaa, tak už sa aj zapísal! Tým, že prihrával na gól, sa vyrovnal spomínaným hráčom!" Komentátori (nielen) hokejových stretnutí rekordy lámu v každom a jednom prenose.
Netrvá dlho, a dostávame sa k najzákladnejšej chybe komentátorov. Akoby mimochodom prenesená vetička "Kde je puk?" Možno ide o novodobú súťaž, posielajte smsky a pomôžte hráčom nájsť stratený puk!
Týchto niekoľko viet som si poznačila len cez prvú polovicu prvej tretiny. Počas tohto obdobia mi trikrát prenos vypadol, takže kto vie, o aké skvosty som ešte prišla. Neušli mi však ďalšie "slovné preklepy" komentárov neskorších zápasov, ktoré už som mohla sledovať cez víkend v pohodlí domova. Neviem, čo vedie reportérov k výslovnosti "Lejk Placit" (s výslovnosťou športovcov celkovo býva problém, napríklad taký Jonathan Toews premenovaný na ČT na "Tovs", "Tivs", "Tifs", "Tejfs", či jeho spoluhráč Eric Stall - "Štál", "Stól" (za príklady ďakujem fredymu; čo ma ale dorazilo úplne, keď priamo vizitku Simona Ammanna, v ktorej sa sám skokan predstavil (a meno vyslovil ako "simon"), Honza Homolka na českom Eurosporte veselo preložil "Ahoj, já jsem Zimon Ammann..." neskôr počas skokov som Eurosportu odpustila, keďže Homolka mal v štúdiu niekoho (je mi ľúto, že meno som nezachytila a neviem, o koho šlo), kto Ammanna pomenovával správne - Simon.).
Víťazom sobotňajšej noci (či nedeľňajšieho rána) sa stal Marcel Merčiak komentujúci ženské hokejové stretnutie Sloveniek s výberom Ruska. Náš súper viedol po prvej tretine 2:0 a v tej druhej Pravlíková rýchlo využila presilovku a znížila na rozdiel jedného gólu. Merčiak bol vo vytržení. "Jedna-jedna, Pravlíková vyrovnala!!!" Tento fakt zopakoval viackrát aj po vhadzovaní, kedy grafika potvrdila stav, ignorujúc fakt, že Rusky stále vedú. Za svoju chybu sa ani neospravedlnil, ťažko povedať, či si ju počas tej emotívnej chvíľky aj uvedomil, po pár minútach a pauze však správne povedal, že "stav je 2:1 v prospech Ruska, poďme ešte, zabojujme...".
Počas prestávky som krútila hlavou opäť - report zo zápasu Nórsko-Švajčiarsko a veta, že "Rakúšania si pripísali na tomto podujatí prvé body." Áno, máte pravdu. Reprezentácia Rakúska sa na OH v hokejovom zápolení nepredstavila. A napriek tomu dokázali uchmatnúť body, nuž, všetka česť!
Lúčim sa slovami môjho otca: "a za moje peňáze!!!", a poslednou zo zachytených vetičiek klasika: "Náš prvý útok, medzi Demitrom nastupujú bratia Hossovci..."
