Denníček nášho mužstva, časť 3.

Neznášam výjazdy na západ. V autobuse sa vtedy cítim strašne blbo. Mám taký pocit, že mi to ostalo ešte z detských čias. A vôbec nemám chuť hrať. To je hrozné. Celý zápas s vrabčákmi som bol nervózny, mal som chuť niekoho zmlátiť, hocikoho. Najlepší by bol asi Svišť, jak nás to zase rozhádzal?!

Na ďalší zápas som sa celkom tešil, mal byť posledným z turné vonku. Hodili sme si teda prehru, ani to nebolo veľmi nápadné. Začínam mať pocit, že viem, ako to chodí vo svete veľkého hokeja. Len aby sa mi to nevypomstilo, ako minulý rok Paťovi. Robili s ním rozhovor, a on chudák nevedel čo povedať... To sa mne nesmie stať! Preto nesmiem vyhrať žiadnu trápnu súťaž, ani moc vyčnievať, aby si ma neodchytil nejaký reportér...

Svišť ma vrátil do poslednej lajny, bo Maťo sa rozhodol, že je akože už zdravý a zaskočí pozrieť na zimák. Dúfam, že neostane dlho, celkom sa mi páčilo, že som zaňho zaskakoval...

Neviem, čo sa to porobilo, bo sme prehrali. Vlastne aj trochu viem, ale nikomu to radšej nepoviem. Nikomu, bo by dakto dačo vykecal a čo potom? Ja by som bol za bonzáka... A ináč, neviem, čo na mňa Svišť kričal, že som bol pri troch inkasovaných góloch. Čo ma po tom, šak som znížil na 2:1, tak by mi mal vlastne ďakovať, a kričať po iných, nie???

Strážca ma pozval na obed, bolo to milé. Ku koncu ale zvážnel, a povedal, že si ma asi zavolá Dano Tonko k sebe. Vraj s elitou už hovoril, a chce niekoho z mladých na posúdenie pravdivosti. A je dosť možné, že vytiahne mňa... Povedal mi, ako presne mám reagovať na otázky. Kks, mám strach, čo ak to pokašlem?
Pánečky... Nemôžem tomu uveriť, ale fakt mi dnes zavolal!!! A nik do mňa nehučal, len chceli vedieť nejaké informácie aj z iného zdroja. Statočne som zatĺkal všetko, na čom sme sa dohodli, šak sme nejaký tím, ňe? Ináč, Tonko má celkom pekný kancel, fakt.
Kks, skoro nám vyhodili dvoch hráčov, skoro letel aj môj strážca!!! Tak preto ten obed, a ten pohovor... Ty vole, to kam by som sa bez strážcu podel, ešteže sme to Tonkovi vykecali... Stálo to veľa námahy, ale nejako sme to zachránili aj u novinárov...

Juchú, Maťo je zase "chorý", a už hrám v prvej lajne! Kks, jaká sranda je tam. Hrám s mojím strážcom, je to super... Dal som aj gól, ale no čo z toho...

Jééého, mne sa asi niečo stane, splnil sa mi jeden z mojich tajných snov!!! Svišť si zbalil kufre!!! Preskákal som z kuchyne do obývačky a späť, ale potom som prestal, lebo mi sestra povedala, že ten hokej mi udrel na mozog. Ale na lístky a na kontakty s chalanmi som jej dobrý, čo? Trápna je. Ts!
Potom sa mi zase posmievala, lebo strážca mi zavolal, aby mi povedal, kto nás bude trénovať... No pomóóóóóóóóóóc, príde k nám Nosáľ!!! Zase sme sa kamsi posunuli, v tej ríši zvierat... Normálne som nemohol zaspať, bojím sa, čo to v nedeľu bude...

Snažil sa byť milý a priateľský, ani nám nič nepovedal ohľadom nejakej novej veľkej taktiky... Vyhrali sme, a nový tréner potom na tlačovke poznamenal, že nás čaká veľa práce. Neviem, čo tým myslel, či ho budeme sťahovať, či ako...

Pánečky, stále sa držím v jednotke. Strážca ma zas pozval pred zápasom na obed, musím mu to nejako oplatiť... Poradil mi v kopec veciach, aj minulú sezónu ma perfektne zaučil... Musím dačo vymyslieť s chalanmi, čo by sme mu dali na Vianoce. Veď stále nie je isté, že ostáva...

Vyhrali sme, dosť divne ale. Mal som chvíľu aj pocit, že Alex zavolal bývalému trénerovi (nie Svišťovi, to by nám nepomohlo, ale tomu, čo nás mal predtým, a teraz trénuje ten tím čo bol u nás), ale hneď som ho poslal do kelu (ten pocit).
Ináč, som bol vylúčený za hákovanie a Nosáľ mi odkázal po Majovi, žeby som si dával pozor na hru hokejkou... PááánaFera...
Nehrali sme nejako oslnivo, hlavne, že tých divákov, čo ostali doma sedieť, sme výsledkom pozvali na nedeľu. Snáď sa nám zas čo-to podarí...

Mám pocit, že strážca ostane. Dnes sa veľmi snažil, fakticky to na ňom vidno. Dokonca dal aj gól, aj keď do štatistík ho pripísali Robovi.
Čo ma ale štve je, že sme zase prehrali. A neviem o tom, že by to bolo plánované... Navyše sa zranil Marek, a dosť blbo. Ani ho ešte nepreviezli do našej nemocnice. Kto vie, ako dlho bude mimo?

Začíname domáce trojzápasové turné. Hurá, autobus mi začínal liezť na nervy... Veď aj preto som si v ostatnom zápase vonku v polovici zápasu ľahol na ľad, strašne som bol unavený... A hneď do mňa začali strkať, že vraj čo mi je. Mám to ja ale starostlivých ľudí kolo mňa...

Vyhrali smeeee!!! Strašne ma hokej bavil, po dlhom čase ešte viac ako obyčajne. Síce už nehrám v prvej, ale rovno vo štvrtej, ale zas sa môžem vytiahnuť. Aj som sa! Normálne sa asi súperi cítili byť ohrození, bo pár krát som sa aj na zemi ocitol. Raz dokonca ma tak prevalcoval, že som si musel ísť sadnúť na lavičku a dať si ejrvejfsky, aby som chytil dych...
Zbytočne som sa nechal vylúčiť, ale možno práve to bolo dobre. Lebo sme tam sedeli dvaja, ja a Miko. Ten do mňa celý čas čosi hustil, ja som len prikyvoval a tváril sa zúčastnene. Po dvoch minútach čistého času sme vybehli von, Miko dostal parádnu prihrávku od kapitána a šinul si to k bráne. Istil som ho zozadu, ale dal to tam sám. Nádhera.
Trojzápasové domáce turné sme teda odštartovali celkom dobre. Už sa normálne teším na ďalší zápas!

PááánaFera...