'Denníček' nášho mužstva, časť 4.

Prvý zápas sme hrali doma. Takmer tritisíc divákov, skvelá atmoška. Potrebovali a chceli sme vyhrať. Verili sme si. A už od začiatku zápasu sme šli tvrdo za svojím. PánaFera, šak sme už v siedmej minúte viedli 2:0! Potom síce v presilovke znížili, no my sme sa nezľakli a druhú tretinu sme začali gólom. Divákom skoro oči vyliezli z jamôk, a mne bolo ešte veselšie, keď som pridal aj štvrtý gól. A potom sa to stalo...
Akože, vôbec tomu nerozumiem, to nás už nikto nemá rád? vedia, že sa potrebujeme chytiť, jedným blbým vyhratým zápasom, aj nám to šlo, bolo to čisté, a oni nám spravia také...No dobre, nie jedným sa potrebujeme chytiť, ja viem, aj zápas predtým sme vyhrali, ale... Ja už sa s nikým baviť nebudem, sa mi to nepáči!

Ja som to hovoril! Potopili nás, a potom to takto dopadne... Zase raz sme hrali celkom vyrovnanú partiu, držali sme ich, aby sa nič nedialo, a potom sme to zas schytali v nájazdoch... Ja už neviem, čo robiť.

Juchúúú, tak tentokrát sme to zvládli!!! Možno je problém v tom, že doma sme v tých nájazdoch strémovaní, len sa tam tak vozíme, zato vonku už sme čosi aj zablafákovali. A celkom v pohodičke zápas. Žeby to bolo tým, že tím, s ktorým som minulý rok uhádal zlato, je taký rozpadnutý? No ta to potom hanba, že sme to ťahali až na nájazdy!!!

Potom sme hrali zase doma. Cítil som sa dobre, bo mladý z nášho útoku vravel, vraj dnes niečo trhne, bo sa chce vytiahnuť. Neviem, či mu prišla priateľka na zápas, či mama, či čo, ale to je jedno, hlavne, že mal chuť. Na rozcvičke som sa bavil s Aďom od súperov, fest dobrý chalan, minulý rok sme hrali spolu a skoro to vyšlo aj na túto sezónu, ale neukecal som ho, vrátil sa domov, ako ja. Mno, tak sme sa rozprávali, akože ako nám je, zase doma, a tak...
Hrali sme dobre, aspoň myslím, ale sa nadreme jak také kamzíky na každý gól, a potom spravíme trápnu chybu, a dovolíme súperovi sa na nás dotiahnuť... To nesmieme! Aj som to povedal tomu novinárovi, čo so mnou robil rozhovor. Ózaj, mi povedal, vraj tento gól, čo som dal v tom zápase, bol môj desiaty v sezóne! Hm, nejak málo, ale ta dobre vedieť... No, a veľa som mu toho povedal. A on mi potom, že ak dovolím, tak to trochu skráti. Lebo vraj na hokejistu mám nejaké dlhé reči, že by som bol dobrý tréner. Tak som mu aj hneď povedal, že keby som ja bol kouč, tak by som povedal mojim tak: v ďalšom zápase vonku vyhrať, a potom doma už konečne niečo spraviť...

Ta, vidno, že ňe ja tréner. Bo sme prehrali... Ešte aj v oslabovke sme dali gól, aj to nepomohlo... Ale sa mi páčil ten rozhodca, jak pískal. Ňežeby dobre, ta to ňe. Ale tak smiešne... A dosť aj veľa... Napríklad Paťovi pískol, že sa naňho jeden zavesil, a potom spadol a stiahol aj jeho. Som si najprv myslel, že jeho vylúči, ale on nieee, on poslal preč Paťa... Hróza, čo to dneska v tom svete je... A to ani nebol Slovák, ten rozhodca!

Prehrali sme. Ja som bol dosť unavený, a ani sa nedivím ostatným, že sú na tom rovnako. Ale čo je podstatné, vyhodili Tomáša. Nie že by som sa tomu tešil, ja som ho mal fakticky rád, no a čo ma dorazilo, že ten malý, Alex, čo mu Tom robil strážcu, on až plakal, chudák... To mi fest nejde do hlavy, že prečo. Šak ho ešte uvidí, veď bude hrať v inom klube...
Toto, on ide k zubrom. To spravil možno dobre - oni sú jak naši bratranci - farby klubu biela, modrá, jak my. Tiež majú na drese nejakú kozu, tiež mali problémy s trénermi, tiež sa trápia, tiež sú to hokejisti... No, bude mu tam snáď dobre.

Hrali sme u problémových. A po zápase mi volal jeden novinár, joooj, jak som sa zľakol... Tak som mu povedal, čo si stále myslím, že naša chyba je, že sa na gól nadreme a po chybičkách strašne rýchlo nejaký dostaneme... On chcel niečo viac, tak som mu hlesol, že keď konečne vyhráme, tak bude dobre. Ale nemám ten pocit. Možno po piatich výhrach by to bola pravda...

Keď sme hrali doma, mal som pocit, že to konečne máme v suchu, že pred sviatkami si to predsa nenecháme ujsť. No, ale... Som sa mýlil... Drel som, dal som dva góly, ale čo tam po nich, keď si to ostatní nevšimli a nenapodobnili ma. A možno si to aj všimli, a si povedali, že sa budem šarpať aj o tretí. Ale mne nejde o body, mne ide o body!!! To som sa asi zle vyjadril, no ale ta...

Hurá, ja asi odpadnem, my sme vyhrali! Dokonca sme strelili o celé DVA góly viac, ako domáci! A dokonca tých gólov bolo päť! Áno, PÄŤ!!! No faaakt, nevymýšľam! A boli aj naši fanúšikovia pozrieť, doniesli aj prskavky... Fajne bolo.

Len nech nám to vydrží... Ale bude to ťažké, hráme vonku u tých... Tých... Tých oných... Ach jaj...