'Denníček' nášho mužstva, časť 6.

PánaFera, koľko ľudí došlo? Chvíľu som si myslel, kto ich to uplatil? Na nás??? A potom mi to došlo - šak na vrabčákov... No ale fakticky - skoro štyri tisícky, a to podľa mňa u náš nevedia počítať, lebo ich určite bolo viac. Keď už teda prišli fandovia na tých súperov, tak nech si zahrajú, nie? Zahrali si. Vyhrali. A odišli. Ešteže tak... :)

Zase sme hrali doma. Divákov bolo trojnásobne menej, hneď bolo na ľade viacej počuť. Kouč ma hodil doprava, ako keby mi to pomohlo... V druhej minúte sme dali gól a potom sme to držali. V pohodičke, nič sa nedialo, keď tu zrazu, oni to vyrovnali! A potom nás totálne otočili! Dali fakt super gól, aj mne sa chcelo tlieskať, ale chalani vraveli, vraj to diváci mysleli ironicky. Ja neviem... Ja ich mám rád. Veď sú to diváci. Chodia sa na nás pozerať. Zaujímalo by ma, aké si pred tým dávajú tabletky. Mal by som vyskúšať aj ja...

Šli sme von. K juniorskému tímu. Kouč povedal, že by to malo byť spravodlivé, tak aj u nás mladší hrali viac. Aj tak sme to uhrali. Asi sme hrali priveľa... Ale nejako sme zchrípkovateli.

Swine sú to! A nie herečky! Takto si pokafrať povesť! Teda... Keď nám ráno povedali, že sa bude hrať, chceli sme nenastúpiť. Ta to kde sme? Radšej prehrať kontumačne ako tam ísť pobehovať jak debil a ohrozovať svoje vzácne zdravie. No čo som sprostý? Hej. Dohodli sme to tak, že nastúpili mladňaci. Aj keď hrali aj piatok a sobotu - šak aspoň majú nejaký tréning... Vstup bol voľný, lebo šak načo platiť prehru... Prehrali sme o štyri góly. A dokonca to bol prvý zápas v sezóne, v ktorom sme nedali ani góla.

Po troch prehrách a jednej trápnej výhre sme teda šli až na druhý koniec sveta. Keď nám dali na konci prvej tretiny góla, kouč nás dosť zdrbal a my sme im potom nastrkali do brány štyri góly a spokojne odišli domov. Mali by sme to robiť častejšie. Myslím, dávať góly. A vyhrávať. Veď je to celkom sranda...

Povedal som to chalanom v šatni. To s tým vyhrávaním. Kapitán volal kamošovi od súperov a ten povedal, vraj im to teraz moc nejde, tak že to máme isté. Že on nám pomôže. Pomohol! A ako! Nedal som síce gól, no ten posledný, ten mi určite daroval. Pustil ma pri prechode do pásme, a ja som to poslal Marekovi pred bránu. Ich brankár bol totálne mimo. A náš sa z nich vysmial nulou.

Tešil som sa, že budeme pokračovať v nastolenom trende (a teda že vyhráme), ale nejako sa nám to nezadarilo... Neviem, či to bola dohoda, lebo brácho mi nechcel nič povedať.

Prišli kurčiatka. Mal som pocit, že sa nebudú šarpať, veď im o nič nejde. Aj sme po prvej tretine vyhrávali. Ale asi na nich v kabíne kričali, lebo taký vietor som na ľade dávno nevidel. Z našej strany určite nie. Ku koncu som sa chytil pri mantineli s jedným. On začal a ja sa drviť nenechám. Hneď som ho vyzliekol, ale on nechcel prestať a rozhodcovia nás nechali, tak sme sa mlátili, až kým som nevyhral. Oči má teraz jak keby dlho čumel do vysavača... Hneď pri odchode som sa ospravedlnil koučovi, ale on povedal, že pohoda. Veď snáď videl, že som sa len bránil. Diváci ohodnotili tento súboj ako naj situáciu zápasu. A koľko novinárov bolo za mnou...

Posledný zápas základnej časti... Došiel náš fun klub, bolo zadara. Góly sa sypali jak na bežiacom páse, muselo sa im to páčiť. Prečo tak nehráme vždy? No jaký by bol ten hokej super, nie? Furt sa niečo dialo... Po prvej tretine sme sa smiali, prehrali sme síce 4:2, ale dali sme so štyroch striel dva góly! To je úspešnosť! :) Druhú tretinu sme zremízovali, mal som asistenciu a gól (na centri nám hrá obranca, ta to sa potom hrá...), no a tretiu sme totálne vyhrali.

Liga začína. A do prvého kola sme dostali papagáje...