Výbery, ktoré večer hrali, mali pri tréningoch prednosť. Preto sme sa nemuseli z hotela ráno ponáhľať, Slováci boli na ľade po jednej. Opäť sme teda vyrušili ľudí za press-centrum zodpovedných. Museli sme vyzerať pracovito. Alebo ako závisláci od internetu. Nechala som Michala písať článok o fanúšikoch a šla k ľadu. Potrebovali sme fotku prázdneho zimáku za vhodného svetla, a to je počas majstrovstiev len pár chvíľ medzi bezprostredným koncom tréningu a výjazdom rolby na plochu. Stihla som ešte záver tréningu Američanov. Evidentne bol voľnejší, na ľade boli už len tí najväčší makači, drilovali prihrávky a streľbu.
Pohľad na ľad skrz objektív mi na našom tréningu vylepšil lekár. Napáskoval ma na striedačku ako súčasť nášho tímu, konečne sme sa aj ako-tak predstavili s pánom Filcom. Filip Vaško mi odkýval žiadosť o rozhovor, znova mal v žmurkajúcich očiach ten trpiteľský výraz, ako by tu bol za trest. Byť reprezentantom s dvoma ligovými titulmi (v tejto sezóne - celkovo ich je viac) nie je med lízať. Sem-tam si chalani pri hre vystrelia, najmä pri nájazdoch, ale celkovo je to skôr makačka. Tréner Frühauf pôsobí veľmi prísne, asistent Sitár sústredene rozdáva rady. S lekárom a kustódom ohovárame neslušného švajčiarskeho kolegu, ktorý nám takmer dvakrát zhodil kameru.
Vonku je pekne, a chalani krátia čas do odchodu autobusu s futbalkou. Ja mimo držanie mikrofónu, ktoré mám za sebou, a ironické vtipkovanie, ktoré je klasickou súčasťou môjho života, už fakt nemám čo robiť. Naberám preto skúsenosti vo fotení cez sklo a bavím sa na bavení.
Čím je zápas bližšie, tým sa zvyšný čas kráti rýchlejšie. Hluk je v lesíku, kde stojí štadión, už dobrú hodinu pred vhadzovaním. Nemecké a ruské dresy, rôzne klubové najmä z oblasti Saska, ale aj Karlove Vary. Skutočne nemám rada crowdy, ale veď v každom domove musí byť niečo, čo vás z neho vyháňa, a ja tak tiež mám niečo, čo na hokeji nemusím.
Počas zápasu ale nemám z fandenia bolehlav, naopak. Príjemné zimomriavky. Nemci neprestávajú ani po dvoch rýchlych góloch Konkova, a Rusov to naopak povzbudzuje. Tretia ruská trefa - Šalunov z trestného strieľania - ale Nemci stále búšia, ako na ľade, tak v hľadisku. V prvej tretine museli čeliť dvadsiatim strelám, bolo 0:3 a zdalo sa, že Rusi majú zápas pevne v rukách.
Ale ňe. Nemci v druhej tretine ukazujú vlastnosť, ktorú im v športe skutočne závidím. Najmä na týchto majstrovstvách. Nech sa deje čokoľvek - či vyhrávajú 4:0, alebo musia doťahovať päťgólovú stratu - stále hrajú s obrovským nasadením a bez nervóznych chýb. Celkom ako roboti. Makať, makať, makať, biť sa o víťazstvo až do poslednej sekundy. Podarilo sa im za dvadsať minút stihnúť to, čo v prvej časti stihli Rusi - ubrániť sa ôsmim strelám, nastreliť tyčku, viac než dvadsaťkrát ohroziť bránu súpera a streliť tri góly. Bolo vyrovnané, a Rusi mali nervy v kýbli. Tri nižšie, jeden vyšší a tri osobné tresty, to je na tretinu dosť.
Počas prestávky sa ale upokojili, tretiu tretinu odohrali bez vylúčení. Naopak hrali v jej prvej polovici tri presilovky. Dve ešte Nemci udržali, tretiu už nezvládli. Vyrovnali ale hneď z ďalšej akcie. Rusi akoby dostali facku, po každom z gólov si boli istí, že stretnutie zvládnu. Že s Nemeckom majú tri jasné body. Chybička se vloudila - po riadnom hracom čase mali jediný a jasné bolo akurát to, že môžu prísť aj o ďalší.
Po zápase brankár Šegalo v pohodovej nálade povedal, že remízový stav s Nemeckom ich trochu prekvapil, ale nejako to neriešia, pretože prišli na MS vyhrať šesť zápasov. Ruská dvojka tým priamo priznala ambície stať sa majstrami sveta. Ak totiž pôjdu výhru za výhrou, odohrajú práve šesť zápasov...
Preto dali do predĺženia všetko. V polovici snaženie zastavilo vylúčenie Jarulina, Nemecko si vzalo oddychový čas a z ich tlaku vyplynul ďalší nedovolený zákrok. Presilovku o dvoch hráčov ale domáci nedokázali využiť, všetko skončilo na brankárovi.
Mali sme tak možnosť sledovať nájazdy. Bol to nakoniec jediný zápas majstrovstiev, v ktorom sa delili body a dospel až tak ďaleko (predlžovali sa neskôr ešte dva - semifinále a finále USA).
V prvej sérii boli úspešní Fischbuch i Šalunov, a potom ticho až do posledného nájazdu, Kučerov chladnokrvne rozhodol o zisku posledného bodíka.
Domáci si napriek porážke užili ovácie. Dokázali vytrápiť jedného z najväčších favoritov. Michal pod vplyvom atmosféry predniesol vetu, ktorú som jemu i našim chalanom rada neskôr zopakovala: „Tak jestli v týhle atmosféře dáte Němce, tak to jako klobouk dolů."
Mimo finále (5007 divákov) bol zápas Nemecko - Rusko najsledovanejším - 4060 divákov. Najvyššiu návštevnosť zápasov bez nemeckej účasti zaznamenali v základnej časti počas stretnutia USA-Rusko, 2216 divákov. Celkovo sa im akoby viac páčilo v Crimmitschau, kde navštevovali zápasy v tisícoch, než v Drážďanoch, kde sa to pohybovalo skôr v stovkách.
