Pohľad prvý
Košiciam sa nepodarilo zachytiť úvod zápasu, keď v tretej minúte využilHalászovo zaváhanie Vyletelka. Košický brankár totiž vykorčuľoval zaTyborom, ktorý sa hral pred ním s pukom a keďže mu ho nedokázalprikryť, poslal ho voľnému spoluhráčovi, ktorý skóroval do odkrytejbrány. Trenčín si strážil svoje vedenie a neraz to vyzeralo nazvýšenie, no v druhej tretine sa domácim zásluhou Jokeľa podarilootočiť skóre. Po druhom góle, keď Jokeľ zasunul puk po ľade poprigólmanovi, vystriedal v bráne Trenčína Porubského Gašparovič. Trenčínvšak vyrovnal po strele Trefného a vzápätí pridal tretí gól, keď Halásznemal žiadnu šancu pri nájazde dvoch, Radulay doklepával do brányHartmannovu nahrávku. V závere tretiny spravil obrovskú chybu domáciKobeľa. Halászovi puk vliezol pod betóny, no nebol si istý jehopolohou. Kobeľa stojaci za ním mu chcel puk priťuknúť pod lapačku,pohyb hokejky však bol ráznejší a puk doplachtil až k Radulayovi, ktorýtúto hrubku potrestal pohotovou strelou. Kobeľa sa už do konca tretinyna ľade neobjavil a Košice sa z tejto trefy dlho spamätávali... Hoci dotretej tretiny nabehli ako draci, dokázali len znížiť, keď Danko primantineli vybojoval puk a nahral Mitrovi, ktorého strela stredom bolaúspešná. Domáci mali ešte šance na vyrovnanie, Trenčín si však už dalpozor a jeho systém slávil úspech. V dramatickom a napínavom súbojizdolal Košice 4:3 a po dvoch rokoch oslavuje titul, ktorý je preň vtejto kategórii už šiestym.
Pohľad druhý
Darmo som zo začiatku hľadala tím, ktorý dal v semifinále Nitre dvanásť a v prvom zápase Dukle desať gólov. (za slova dik KGK) Avšaktreba povedať, že Trenčín sa dnes na zápas pripravil mimoriadne dobre.Hráči zodpovedne vykrývali stredné pásmo a minimalizovali útokyKošičanov, vysunutý útočník trpezlivo čakal na šance do brejku. Hraliveľmi rozumne a pohotovo, snáď len na Danka si mohli dať väčší pozor.(Ak sa to vôbec dá.) Každé striedanie predlžovali, ako sa dalo, len abyznervóznili súpera a divákov. Oba tímy zahrali veľmi disciplinovane.Zápas mal svoju kvalitu a dynamiku, zvraty a napínavý koniec. Košicemali obrovskú smolu v koncovke, navyše Trenčín si svoje víťazstvopozorne ustrážil.
Pohľad tretí
Druhý krát v mojom krátkom živote som počas piesne We Are the Championsod Queen videla obrovský kontrast na ľade, a opäť to bolelo. Hostia vtmavom na kope, neskutočná radosť, výkriky a smiech. Po ľade rozhádzanérôzne kusy výstroja, chaos. Na druhej strane bieli domáci v smútku.Obrovské sklamanie, hráči sedia na striedačke, poniektorí ukradomkypozerajú po víťazoch, väčšina však so sklonenými hlavami premýšľa otom, čo sa stalo. V tej chvíli naozaj nikto nemyslí na to, že majústriebro. Pretože druhý je vždy prvým porazeným. Pár hráčov, ktorí bolina ľade v posledných sekundách sa zviezlo na ľad či k mantinelu a ktovie, čo sa im preháňa hlavami. Ja ukradomky sledujem, ako Hričina rýpe prstami do ľadu a hlavou mi blysne: "Chce sa pehrabať do Austrálie?"Potom mi napadne, aká je to blbosť a hľadím na ďalších. Čo mi to lenpripomína? Odovzdávajú sa ceny, oba tímy sa fotia, porazení sú zjavnetrochu mimo, ešte im to nedochádza... Pohár putuje z ruky do ruky, akoby to bolo čosi nechutné. Nedávaj mi to, ja to nechcem. Zrazuvidím na ľade tú situáciu zo sezóny 2005/2006, keď u nás Žilinaoslavovala titul... Bolí to viac? Menej? Rovnako? Je to iné, a predsatak podobné. Aj vtedy som sa utešovala, že to nemuselo dôjsť až sem. Aže tie zápasy stáli za to. Že minulý rok to bolo horšie. A že nabudúceto môže byť lepšie (nebolo)... A rovnaké výhovorky - keby sme premenili viac šancí (keby sme tak nedobabrali tú prvú tretinu) ... keby chytal Ander, keby hral aj Čerňo a Dušan (keby sme sa tak nezľakli) ... keby zvládli ten zápas v Trenčíne (keby sme nestratili ten prvý mečbal) ... keby to ten Kobeľa tak krásne netrafil (keby Turbo tak blbo nenahral) ... keby, keby, keby...
Napriekvšetkému som sa rozlúčila so Steelkou so skvelým pocitom - tí chalanisplnili môj sen, pretože s Košicami som sa chcela lúčiť nejakým peknýmvýsledkom. A juniori mi počas dvoch sezón pripravili množstvo skvelýchvýsledkov. Toto bol jeden z nich.
Navyše, po prvom zápase, ktorýsom v tejto sezóne videla, som komusi tvrdila, že Košice sú fakt voforme. Lebo majú to najdôležitejšie - chuť bojovať. A že túto sezónumajú na veľa. Teraz sa ukázalo, že som si to nenamýšľala. Mladňaci siverili a dotiahli to až na striebro. Ďakujem!
Pohľad štvrtý
Góly: 3. Vyletelka (Tybor) 0:1, 27. Jokeľ (Kramár, Deyl) v pres. 1:1, 28. Jokeľ (Belušár,Slimák) 2:1, 33. Trefný 2:2,34. Radulay (Hartmann) 2:3, 38. Radulay 2:4, 51. Mitro (Danko, Stríž) 3:4
Vylúčenia: 4:6 na 2 min. Presilovky: 1:0. Strely na bránu: 31:38 (10:14, 13:16, 8:8).
Rozhodovali: Juraj Konc - Tomáš Orolin, Rastislav Gajan, divákov: 780
Zostavy:
Košice:Tomáš Halász - Dominik Kramár, Radek Deyl, Dušan Kobeľa, Róbert Mitro, Vladimír Marinčin, Peter Slimák, Jakub Vilmon,Michal Pichnarčík - Tomáš Hričina, Marcel Baláž, Štefan Klimek, Tomáš Stríž, Marek Danko, Ondrej Gmitter, Oliver Jokeľ,Erik Belušár, Jozef Molnár, Martin Čerňanský, Dušan Sijka, Tomáš Murajda.
Trenčín: Tomáš Porubský, Juraj Gašparovič- Ján Jarábek, Juraj Ďurkech, Juraj Mikuš, Radovan Trefný, Emil Horník, Martin Baron, Marián Reissmüller, Tomáš Staňo -Tibor Radulay, Oliver Ďuriš, Eduard Hartmann, Radoslav Tybor, Marek Viedenský, Tomáš Vyletelka, Martin Kuffa, Peter Kopecký,Róbert Balga, Peter Kravec, Lukáš Klíma, Filip Ružička.
