Sezóna sa vlastne začína už koncom tej predchádzajúcej - a nebolo to inak ani tento rok v Poprade. Najprv seniori neprešli cez Košice v štvrťfinále play-off, potom skončili so sezónou juniori (tí sa do play-off ani nedostali), a ako poslední si extraligu na "starom ľade" zahrali dorasťáci. V apríli sa už totiž pracovalo na rekonštrukcii štadióna, vďaka ktorej sme na vlastnom ľade prvý krát stáli opäť až v septembri.
Ako teda vyzerala uplynulá sezóna? (Pre lenivcov som boldom vyznačila "zaujímavosti" mesiaca)
Jún
Kamzíci sa nechali inšpirovať Majstrovstvami Európy vo futbale a v rámci letnej prípravy tak v jedno pekné nedeľné odpoludnie odohrali priateľský futbalový zápas s Old Boys Poprad, ktorý skončil remízou 3:3. O pár dní neskôr hráči opäť vynechali tréning, aby sa zastavili v nemocnici - a darovali krv. Inak všetko prebiehalo podľa tradičných osnov - drina v telocvični pretkávaná výletmi do Tatier (známy prípad, kedy si letnú prípravu skrátil Richard Šechný, ktorý spadol z bicykla), tenisom či kolieskovými korčuľami. Ako by povedal Lukáš Bambúch - ta paradička!
Júl
Po júnovej zaberačke dostali hokejisti trojtýždňové voľno. Načim spomenúť i fanúšikov, ktorí si letnú prípravu krátia na rôznych internetových fórach debatami o posilách či o postupe prác na rekonštrukcii zimného štadióna. Dňa 29. 7. 2008 sa už však popradský tím vrhol do prípravných zápasov - keď ten prvý odohral vo Zvolene. Vyhrali 3:2. Všetko stále v pohode a "parádičke".
August
Nasledovali ďalšie zápasy - Mikuláš a trojzápasové turné v Čechách, kde Poprad hral s Vítkovicami, reprezentačným tímom Francúzska a s Brnom. Marcin Kolusz strelil počas týchto dní svoje prvé dva góliky - a na veľmi dlhý čas posledné.
Po návrate z Čiech sa Poprad zastavil v Košiciach a potom sa už presunul do Kežmarku, kde sme na drevených tribúnach odsledovali odvety. Letnú prípravu už tradične zakončili zápasy Tatranského pohára. Keďže sa však v Poprade rekonštruovalo, turnaj sa presunul do Košíc a pod menšími zmenami sa 61. ročník TP odohral pod hlavičkou Cassovia Hockey Cup-u.
September
Prvý zápas „doma" sa hral 16. septembra. V sezóne to však bol už zápas piaty a Poprad mal na konte len tri body po výhre s dvadsiatkármi. Pokračovali sme nie veľmi oslnivým dojmom, pridali ďalších päť bodíkov a verili, že ďalší mesiac to bude lepšie. Urobili sme pre to aj nejaké tie kroky - káder po štyroch zápasoch opustil David Vrbata (dieru po ňom sme zaplátali Marekom Bartánusom), po spomínanom prvom domácom zápase rozviazalo vedenie zmluvy aj s trénermi Františkom Hossom a Jozefom Skokanom. Mužstvo „dočasne" viedol Tibor Turan. Dočasne preto v úvodzovkách, lebo najprv sa hovorilo o nahradení iným trénerom (keďže pán Turan zastával v tom čase i funkciu výkonného riaditeľa), ten ale prišiel až pred barážou, kedy Poprad podpísal Júliusa Pénzeša.
Október
Prišlo zlepšenie? Poskok na vyššie miesta? Nie, kamzíci stále strašia na jedenástom. Vyškrtli sme veľkú letnú posilu Richarda Šechného, prikvitol naopak ďalší Košičan - Michal Lukáč, a tiež sa domov vrátili Igor Rataj a Dávid Skokan. Tibor Turan bol oficiálne potvrdený ako hlavný tréner, pričom asistenta mu robil jeho brat Vladimír - na post trénera juniorského tímu sa tak vrátil Jozef Skokan. Čerešničkou mesiaca sa stáva návšteva anglickej kráľovnej a exhibičný zápas s Guildfordom Flames.
November
Optimistom by sa mohlo zdať, že nastupuje akési pozdvihnutie. Veď z ôsmych zápasov sme dokázali celú polovicu vyhrať! Tí najväčší (optimisti) už začínali počítať, koľko bodíkov ešte musíme získať, aby sme sa dostali do prvej šestky. Jediný pohľad do tabuľky však stačil na to, aby kalkulačku odhodili. Stále jedenáste miesto. Nepomohla ani zmena kapitána, keď Krotákovo céčko prebral Rataj. Ani posilnenie obrany - príchod Michala Gavaliera. Hoci posilnenie by som asi mala hodiť do zátvorky?
December
Poprad pokračuje v striedavých výkonoch, kde-tu uchmatneme výhru, vzápätí však stroskotáme. Po Vianociach to vyzerá veľmi nádejne - tri výhry v rade - ani tí najväčší optimisti snáď ale ani pohľadom nezavadia o kalkulačky - účasť v prvej šestke nám stále nehrozí. Navyše nás opúšťa jeden zo šašov tímu - Lukáš Bambúch odchádza do rodnej Banskej Bystrice.
Január
Posledný krát sme si zahrali s tímami prvej šestky. Možno aj tento fakt sa podpísal pod to, že z desiatich zápasov sme až jeden (!) dokázali vyhrať. OK, ďalšie dva ešte po nájazdoch... Konečne už ale môžme hovoriť o posilnení obrany - Michal Procházka odchádza do Tychy, a domov sa vracia Ján Brejčák z pomarančovej dvadsiatky. Zamávali sme aj Martinovi Slovákovi, a Erika Piataka do Žiliny vymenili za Romana Stantiena. Kluboví optimisti sa znova radostne vrhajú k počítadlám a stláčajú tlačice - ešte je tu play-off. Máme to v suchu, do osmičky sa ešte dostať môžme!
Február
Po decembri náš najúspešnejší mesiac. A to nehovorím len o bodovom zisku. Povážte, aký husársky kúsok sa nám podaril - Poprad sa prvý krát v histórii ligy nedostal do vyraďovacích bojov - play-off. Smutne kývame prvej osmičke a stále pevne veríme, že zakotvíme na deviatom či desiatom mieste a nepredĺžime si sezónu barážou. Niektorí už ani neveria. Káder opustil Marcin Kolusz, nahradil ho Erik Weissmann.
Marec
Tak predsa! Zahráme si PO! Nie však play-off, ale play-out. To bolo pod Tatrami radosti, keď sa Poprad výhrou nad Piešťanmi v extralige udržal! A ja si trhám vlasy - čoho som sa to dožila?! A čoho sa ešte dožijem???
Takmer som tento článok nenapísala. Raz som to však sľúbila, a tak - tu je. Predstavovala som si ho síce úplne inak, napokon som sa však snažila čo najviac odosobniť. V súvisiacich článkoch nájdete nielen mesačné návraty, ale aj celoročný štatistický sumár - kto má rád čísla, vrelo odporúčam ;)
Užite si letnú prestávku, po ktorej sa snáď vidíme opäť. A možno aj nie. Sama neviem :)
