Mal to byť vôbec prvý zápas, ktorý by videli naživo. Nesmierne sa tešili na útulnú novú halu, a v utorok večer ma nadšene poprosili, aby som im vysvetlila niektoré z pravidiel. Nech sa ma nepýtajú počas zápasu a nevyzerajú, akoby nevedeli, čo je to puk a prečo sa nepíska každý hit.
Základom pre ženu je vysvetlenie ofsajdu. Na to sa každá pýta ako prvá. Na čistú stranu v zošite som načmárala klzisko. Päť čiar, bránkoviská, päť kruhov a polkruh pre rozhodcov. Tiež som im nakreslila, kde sedia hráči, kde je box časomeračov, a kde asi budeme sedieť my, aby si to vedeli lepšie predstaviť. Začala som s vysvetľovaním, no im vadilo, že všetkých päť čiar je modrých. Ako sa v tom potom majú zorientovať?! Hranice pásem som preto hrubo obtiahla, no ani to im nestačilo, musela som zabehnúť k stolu po červenú. Už sa tvárili spokojnejšie.
"My sme bieli," začala som s výkladom a do jedného bránkoviska zakreslila krúžok znázorňujúci domáceho brankára. Dohodli sme sa, že všetky pravidlá si vysvetlíme názorne, akoby sa hrala prvá tretina. "Tu bude chytať náš brankár, čo znamená, že útočíme na túto stranu," cez celé klzisko som škrtla šípku znázorňujúcu smer útoku. "Preto je toto naše obranné pásmo, toto útočné, a toto tu je stredné," ukazovala som prstom a obe prikyvovali. Čakali, kedy príde to najdôležitejšie, ten záhadný ofsajd. "Útočiaci hráč nesmie vojsť do útočného pásma skôr, ako puk," preniesla som tú slávnu vetu a začala obšírnejšie vysvetľovať. Puk musí byť vždy prvý. Preto ak môj spoluhráč má puk na hokejke, musím počkať, kým vojde do pásma, až potom tam môžem nakorčuľovať ja. Pričom ´postavenie hráča v pásme´sa berie, keď mám obe korčule za modrou. Takže jednou nohou už môžem byť dnu, ale musím si dať pozor, pretože rozhodcovia sú zákerní a všimnú si každý milimeter (zatiaľ som baby nezaťažovala rozhodcovskými maniermi, nechám ich v tom, že páskatí sú dôslednými strážcami zákona). Ak sme v pásme a točíme puk, na modrej niekomu ujde, musíme všetci vykorčuľovať von a akciu začať odznova.
Hrdo som hľadela na čmáranice pri modrej, kým Sabína opakovala moje poučky. Oni to fakt pochopili! Peťka sa na upresnenie ešte opýtala, či musia vykorčuľovať von aj červení. Prešli sme ešte raz vetu o útočiacom hráčovi a mohli sme ísť na ďalšiu zákernosť - zakázané uvoľnenie.
"V praxi to znamená, že zo svojej obrannej polovice nesmieme vyhodiť puk za bránkovú čiaru červených," povedala som a názorne som nakreslila pár šípok a začala opäť vysvetľovať. Sme v obrannom pásme bielych a jeden z našich vyhodil puk. Nik ho nezachytil a tak sa kĺže a kĺže, až končí v opačnom rohu klziska. Píska sa zakázané uvoľnenie a vhadzuje sa pri našom brankárovi. Samozrejme, aj toto pravidlo nie je len také jednoduché. Samozrejme, že sa nepíska, keď je naše mužstvo oslabené. No a ak puk prejde bránkoviskom, alebo dokonca vojde do brány, tiež sa nepíska. Takisto, keď si čiarový rozhodca zmyslí, že je možné ešte hrať, alebo keď si brankár zmyslí, že puk zastaví. Baby sa tvárili, akože rozumejú, no toto pravidlo bolo treba ešte trochu prebrať. Prstom sme chodili po čiarach a vzájomne sa presviedčali o tom, čo platí a čo nie.
Napokon už mali pocit, že sú pripravené na zápas, ale pár mojich poznámok ich zneistilo. Prebrali sme aj pár situácií, ktoré by sa mohli odohrať, aby vedeli, o čo ide. Pojmy ako vyhodenie puku, brejk a oddychový čas si osvojili rýchlo. Horšie to bolo s odpískaním faulu. To som mala pocit, že si vyrobím figúrky hokejistov, aby konečne pochopili. Teraz by sa zišiel nejaký videozáznam.. :)
"Ak máme puk na hokejke a červení nás faulujú, rozhodca dvihne ruku a chystá sa zapískať. Môžme točiť puk a náš brankár opustí bránku, aby ho vystriedal hráč. Kým sa totiž červení nedotknú puku, čas sa nezastaví a my môžme hrať vo výhode." Vykorčuľovanie brankára bolo nepochopiteľné. Načo to robí? Čo ak dostaneme gól? A stihne to vôbec? Keď im konečne došlo, že gól dostaneme len v prípade, že sme veľmi čaptaví a dáme si vlastný (čo sa ale kľudne môže stať), zopakovali sme si to všetko ešte raz.
Rozhodli sme sa, že pre začiatok to musí stačiť. Dôležitejšie veci vysvetlíme počas zápasu a menej dôležité zase nabudúce.
Na druhý deň som nestihla prvú tretinu ani ja, pretože som netušila, že zápas sa presunie zo Steel Arény do ´skleníka´ na Kavečiansku. Rýchlo sme sa dohodli a spoločne sa dopravili tam. Počas cesty električkou som baby strašila, že v skleníku som stihla byť dvakrát, pričom raz na zápase, kedy som ani nevedela, ako som sa dostala dnu, a raz som ho len fotila zvonku. V tejto časti Košíc som už dávno nebola a baby som vystrašila ešte viac, keď som zahlásila, že si pamätám, že na zápas sme šli z veľkého parkoviska, ktoré tam teraz vôbec nebolo. Sebavedomo som ich ale ťahala k vysvietenej budove, pretože ešte netušili, že toto je zimák. Keď zbadali logo HC Košice nad dverami, začali výskať akoby sme objavili poklad. A aj keď si boli isté, že už sme na správnom mieste, zrazu sa držali krok za mnou a čakali, čo budem robiť.
Dostali sme sa dnu a na tribúnu. Bola prvá prestávka a stav 5:1. Po tom, čo som im podhodila pár základných informácií (nie, tie digitálky neukazujú stav. vidíš, že tie čísla skáču - 23.01 je dátum, 17:48 čas a -1○C teplota. áno, to je tu naozaj taká kosa. stav je na tej tabuli vpravo. presne tak, do začiatku tretiny zostáva sedem minút. áno, tak veľa!!!) sa začala druhá tretina a baby boli od nadšenia celé bez seba. Úplne najviac sa tešili, keď sa stalo niečo z toho, čo sme v predchádzajúci večer prebrali a oni tomu rozumeli. Nikdy nezabudnem, ako Sabína skáče od radosti, pretože kým vysvetľujem Peťke čosi v našom útočnom pásme, náš brankár pri signalizovanom vylúčení odchádza z brány, a ona si to ako jediná všimla. Bolo úžasné vidieť, ako ich to baví, takmer akoby som videla malé deti... A čo ešte, keď zistili, prečo majú niektorí hráči košíky a niektorí nie! Cha, konečne niečo, s čím môžu machrovať pred kamošmi!
Vymrznuté sme sa vrátili na intrák a sľúbili si, že hoci hokej v telke je lepší, lebo všetko vysvetlia a zopakujú, na zimáku je oveľa viac srandy a najbližšie si to zopakujeme v tej Steel Aréne. Hoci ani v preslávenom skleníku to nebolo zlé, baby chcú vidieť ďalší hokej a večer pred zápasom sa mám hrať na rozhodcu a rukami povysvetľovať pár trestov. No to zas bude zábavy... :)
Košice vyhrali nad Liptovským Mikulášom 6:2. Počas dvoch tretín som viac vysvetľovala, ako sa venovala hre, a tak som si toho všimla menej, ako zvyčajne. Na môj vkus nečakane dobre zahral Ondro Gmitter, ktorý akosi vždy zaberie na tretiu tretinu, respektíve keď už o nič nejde. Dnes vypracoval dve čisté šance a sám nastrelil v úniku raz žrdku a druhý krát brvno. Žeby preto, že v prvej dvadsaťminútovke hostí jasne prevýšili? V každom prípade mi došlo, koho mi tak pripomína - na korčuliach je takmer ako Šechný. Akože, ´mne sa nič nechce, ja neviem rýchlo korčuľovať,´ ale svojou veľkou postavou spraví dva kroky a súper nestíha... Z domácich sa ešte páčili kombinácie Belušára s Čerňanským a Klimeka so Sijkom, od hostí som si všimla Ďurného, Vodičku a Fialu. Rozhodca Ország podal vynikajúci výkon a ak pískal aj prvú tretinu tak, ako ďalšie dve, v hodnotení by odo mňa dostal jednotku!!!
