Popradskí seniori sa potácajú v problémoch. Nechcem byť neslušná, tak nenapíšem rovno, že sa brodia v sračkách. A samozrejme, nejde len o uplynulých pár týždňov, kedy sa priznalo stopnutie letnej prípravy, či minulú sezónu, existenčný problém sa ťahá už dlhšie. Ale prejdime si to pekne poporiadku, so všetkými oficiálnymi aj niektorým kuloárnymi informáciami.
Prvé náznaky sa objavili ešte v roku 2008. Sezóna, ktorá sa skončila záchranárskymi prácami v baráži s Piešťanmi. Naozaj hrozné obdobie, ako "insider" som už počas neho nabrala znechutenie z popradského hokeja na pekných pár rokov dopredu. K 31. marcu 2009 sa Anton Danko oficiálne vzdal funkcie prezidenta HK ŠKP Aquacity Poprad.
Hovorím oficiálne, pretože reálne funkciu nevykonával už dlhší čas. Tuším to bolo v novembri, kedy sa najvyššie postavení medzi sebou posekali, a na všetko ostal jediný z nich, samozvaný záchranca popradského hokeja, Tibor Turan. Koncom apríla oznámil odchod aj generálny sponzor, ktorý finančne podporoval klub po tri roky.
Keďže Poprad stál na jedinom veľkom sponzorovi, zrazu sa vyskytli problémy. Neboli peniaze. Hráči boli nervózni, nevedeli čo bude. Zišla sa partia, ktorá trénovala a verila, že sa všetko nejako dokope do poriadku. Reklamní partneri i potenciálni sponzori sa vyhovárali na hospodársku krízu, podľa niektorých zdrojov šlo v niektorých prípadoch aj o hádzanie polienok pod nohy klubu, kde ostal jediný zodpovedný človek. Turan si nenechal kecať do hokeja od Danka, a tak sa mu ten na to vykašľal, že keď si to chce robiť sám, nech teda robí, nech vie, aké je to ťažké. A keby sa nejaká z firiem, čo má čo do činenia s mestom Poprad rozhodla, že by upustila nejaké to euro na hokej, Danko sa postará o to, aby sa takéto myšlienky firme z hlavy vytratili. Čo je na tom pravdy sa môžme len dohadovať, ale ako časť puzzle to sedí perfektne.
V priebehu leta sa problémy utriasli, našli sa peniaze, podpísali sa zmluvy, káder vyzeral sľubne. Aj počas sezóny neraz ukázal, že by si fanúšikovia mohli robiť nádeje na pekný výsledok. Po sérii zvláštnych výkonov z úvodu, a zvlášť po prehrách v Púchove i Mikuláši, sa v októbri v nedeľu pred zápasom so Slovanom zišli v kabíne všetci hráči na výmenu názorov so sponzorom. Po hodinách rozhovorov sa prístup k zápasom zmenil, nedeľný ešte nevyšiel (no kto ho videl potvrdí, že naozaj stál za to), a nasledovala séria ôsmich stretnutí bez prehry v riadnom hracom čase - až v tom ôsmom nás v predĺžení pokorila Bystrica. Po sérii sa znova začali objavovať duely, ktoré boli čímsi podozrivé. Pustenie bodov zachraňujúcemu sa Mikulášu, dohodnuté zápasy so Zvolenom, predané, natipované, odfláknuté... Ako som napísala už skôr, znechutená na pekne dlho dopredu. Sústredila som sa na juniorov, Ačko si zaslúžilo len pracovnú pozornosť, fanúšikovsky som sa chodila pozerať len na to ako sa bude dariť hráčom, ktorých poznám osobne. Keď si však raz sponzor dupne, že dá peniaze len ak bude Vlatko v základe a Majko v tretej lajne, ťažko sa talentom presadzuje.
Do štvrťfinále Košice. Vyzeralo to všelijako, zlomový bol už prvý zápas. Myslím, že keby sme ho zvládli, tak to neskôr vyzerá lepšie. Doma sme si potom vypestovali lazaret a už to ďalej nešlo. Podľa vzoru „kto prekoná v play-off Poprad, vyhrá pohár" sa Košice stali majstrom (04/05 sme prehrali v štvrťfinále so Slovanom 4:1, Slovan majster, 05/06 nás dala dole až Žilina vo finále, 06/07 zase prvé kolo so Slovanom, Slovan majster, 07/08 nás porazili v prvom kole Košice, vo finále prehrali so Slovanom, ale určite len preto, aby si túto výnimku uplatnili o rok, kedy Poprad play-off nehral).
Sezóna sa skončila a začali sa vynárať otázky, čo ďalej. Už počas nej som počula rôzne možnosti. Klub je zadĺžený, od januára chalani nevideli výplaty. Najreálnejšia možnosť bola, že sa opäť priznajú v médiách problémy a postupne sa nejako prehryzieme až do extraligy. Bola aj možnosť, že to po Turanovi niekto prevezme a pokúsi sa dlhy vyrovnať a fungovať ďalej. A tiež zaujímavá myšlienka začať úplne od nuly, s vlastnými odchovancami cez nižšie ligy, vybojovať si extraligovú príslušnosť, beh na dlhé roky...
V období letných príprav sme najprv sledovali len odchody. Fabian do Nitry, Klouda sa objavil v Žiline, Haščákovi sa konečne podarilo odísť do Košíc. Buc sa už od začiatku pripravoval sám, bolo teda jasné, že ak sa mu podarí odísť, v Poprade neostane. Podarili sa tiež Košice. Z bystrického zdroja som mala informácie, že tam ťahajú Šimonoviča, k nemu sa neskôr pridal i Šechný. To už však bolo v čase, kedy bolo známe, že v Poprade sa spoločná letná príprava prerušila. Rovnaký scenár ako pred rokom - odchod sponzora, dlhy, chýbajú financie na pokračovanie, hráči nevedia, čo bude. Zhruba pred týždňom som dostala nadšenú správu - znova trénujeme, budúci týždeň už dvojfázovo, v najbližších dňoch budú jasní sponzori. Poprad sa zviecha? Z krátkodobého hľadiska milé informácie. Globálne to však vnímam ako zlý krok.
Rado Suchý sa chce vrátiť domov, vraj sa pracuje aj na Bartečkovom kontrakte. Popradčania, ktorí sa dokázali presadiť nielen v Európe, hráči, ktorí už majú svoj vek, no medzi fanúšikmi skvelé meno. Ich pritiahnutie sa samozrejme vníma pozitívne. Opäť nám Turan zachránil hokej v Poprade?
A čo tá druhá stránka? Množstvo hráčov, ktorí boli týmto človekom odpísaní? Juniori, ktorým pri prejednávaní mládežníckej zmluvy vmietol do tváre, že sa hokejom neuživia, že sú nízki, nemajú perspektívu, že si majú hľadať robotu. Hráči, ktorí si v kalendároch odpočítavali dni, kedy im zmluva vyprší a budú môcť z Popradu doslova zdrhnúť. Marcel Haščák, ktorý sa snažil zo zmluvy vystúpiť (keďže klub neplnil svoju časť, Haky nebol jediným, kto nemal výplatu), a dotiahol to až do arbitráže. V sezóne nepodával zďaleka také výkony, na aké by v skutočnosti mal. Vrbata, Skokan, a ďalší a ďalší, s ktorými sa Poprad nerozlúčil v dobrom. Rovnako tak fanúšikovia, ktorí sa zaprisahali, že kým bude hokej v Poprade riadiť Turan, ich noha na zimák nevkročí. Rovnaký postoj zastávajú aj niektorí sponzori. Dám peniaze - ale iba ak tam ty, Tiborko, nebudeš.
Ten sa však pred rokom vyjadril, že je pripravený zo svojej funkcie odstúpiť. Podľa všetkého sa jej ale drží ako kliešť. „Pokiaľ je pre niekoho problém Tibor Turan, ja na minútu odstúpim, ak by to malo zachrániť hokej." Nuž ale uznajte, na minútu?
venované rekymu
