Na štadión vačšinou prichádzam skôr, aby som stihla napísať zostavy a tak... Nikdy neviete, čosa môže stať... 16:22 už som tam bola, čo za normálnych okolností znamená, že do pol piatej sedím na mieste a môžem sa venovať práci. Ale nesmieme zabúdať, že v Poprade cez letnú prestávku zrekonštruovali štadión, čo prinesie nejednému množstvo otázok a mne pomaly infarkt.
Ako to vyzerá, keď ide všetko ako má? Vojdem služobným vchodom, od pripraveného organizátora vyfasujem lístok, lebo samozrejme som akreditovaná, zbehnem do presscentra po súpisky, na vrátnici vyzdvihnem kľúče od novinárskej kabínky a hurá do nej. Skrýva sa za jednou z tribún, pekný výhľad na celú plochu, miesta tak akurát na laptop a mňa. Zaregistrujem sa do systému a píšem... Žiaden problém...
Ale...
Občas je služobný vchod zamknutý, ako tomu bolo aj dnes. Žiaden problém, chlapík s lístkami je určite pri turniketoch na Béčko. Stretávam známeho ochrankára, dajme tomu Organizátor #1. Kývy rukou, že on je tu dnes len ako kontrola, že uňho lístky nenájdem. Obraciam sa teda s rovnakou prosbou na ďalšieho, s ktorým sa už dva roky handrkujem, no Organizátor #2 prevracia očami, že on nemá na starosti akreditácie. Napriek tomu ma pustil dnu cez vedľajší vchod. Paráda, už som aspoň za vstupom, hoci nič nemám. Otravujem ešte otázkou, či nevie, ako je to po zmenách s kabínkami. Vyvalí na mňa oči, že fakt netuší. A na vrátnici nebudú vedieť? Jój, to ja neviem. Strašne to tu máme pomenené, chápete... Jasné, chápem. pri turniketoch vidím asi tisícpäťsto zmien, s ktorými sa musel Organizátor #2 chudák zmieriť... Má toho iste veľa, tak ja idem...
Odkladám si veci na tribúne, nech po zimáku nepobehujem s laptopom a foťákom ako nejaký novinár. Vyzbrojená preukazom a mobilom bežím späť k vstupu a dvom organizátorom. Ten #2 si zrazu spomenul, že predsalen má lístky a mňa ide rozhodiť, keď sa tvári že práve ten môj ale určite nemá. Nakoniec ho našiel a cvakol mi ho turniketom, hoci som nechcela, lebo som musela ísť ešte na vrátnicu. Nevadí, #1 vedel o čo ide a pustil ma cez druhý turniket opačným smerom... Prvý krok teda splnený, mám lístok, juchú.
Na vrátnici sa stretávam s vrátnikom, ktorému sa marí, že si ma pamätá, ale tiež sa mu marí, že kľúče už niekomu dával. Áno, pánovi z sport.huste.sk, on ich bude mať, im dali našu kabínku... No to snáď nie. Ľudia ktorí sú tu prvú sezónu dostanú naše miesto? Skvelé. Ja to napíšem aj na kolenách, ako po starom. Zrazu vrátnik neomieľa stále dookola že kľúče už sú fuč, zrazu mi vysvetľuje, že presscentrum už je na opačnej strane, podrobne opisuje ako sa tam dostanem, tiež že mám zájsť normálne hore a buď sa dohodnúť s tým pánom alebo jednoducho počkať tento zápas, že sa posnaží to vybaviť. ĎAKUJEM PRVÝ KRÁT.
Bežím do sľúbeného presscentra. Bzzz. Dvere zamknuté. Sakra. No nič, tak dnes bez súpisky... Volám do boxu časomeračov... Za chvíľu budú súpisky online, skvelé, budem ich môcť skopčiť, ĎAKUJEM DRUHÝ KRÁT.
Bežím do kabínky aby som zistila, že je odomknutá, bez kľúčov, s otvoreným oknom a úplne prázdna. Skvelé, tak si idem po veci a nanominujem sa sem! Cestou späť na tribúnu som stretla charizmatického Organizátora #3, ktorý vypočul môj problém (že sa nemôžem dostať k súpiskám) a ochotne sa ponúkne, že s tým niečo skúsi spraviť. Stačilo pár minút aby mi zistil, že chlapci z TV Poprad tam boli poslední, vzali posledný kus papiera a za nimi sa hneď zamklo. ĎAKUJEM TRETÍ KRÁT.
Hrá sa zápas, zostavy už skopčené, keď pribehne ujo vrátnik. Vraj či som našla tých odvedľa a či sme sa dohodli. Joj, nie, zabudla som. Dobre, len pracujte, ja to vybavím. Zabehol k ľuďom zo sport.huste.sk, vybavil to a doniesol mi kľúče. "Ako vždy, len zamknúť a nechať na vrátnici..." usmial sa ešte a mne až teraz došlo, že som nepodpísala prevzatie... Ale máme znova kabínku a na celú sezónu pokoj... ĎAKUJEM ŠTVRTÝ KRÁT.
Zápas v plnom prúde, keď ku mne opäť niekto klope. Sekretárka klubu, v rukách má papiere so súpiskami... Vraj či mi netreba. Paráda, ĎAKUJEM PIATY KRÁT!
Zvyšok zápasu prebieha pre mňa bez problémov (až na malé výpadky siete, ale s tým ja nič nespravím), a ja sa nateraz lúčim opäť s vďakou týmto piatim ľuďom. Kiež by VŠETCI čo majú čo do činenia s hokejom v Poprade mali k ľuďom tak skvelý prístup ako títo. ĎAKUJEM
viac o zápase zas niekedy nabudúce v návratoch... ;)
