Ospalosť je túžba
Stephane Miroux (Gael García Bernal) je talentovaný, mierne schizofrenický Mexičan, ktorý sa po smrti otca presťahuje do parížskeho bytu, kde v detstve žil so svojou matkou (Miou Miou). Matka mu sľúbila tvorivú prácu grafického dizajnéra, ale Stephane namiesto ilustrovania nakoniec v grafickej firme lepí názvy dní na stránky kalendárov šteniat, kvetov a nahých slečien. Zo zúfalstva sa hrdina uchyľuje do sveta snov, ktorý predstavuje televízne štúdio, zlepené z papundekelových obalov na vajíčka a kartónových kamier. V relácii Stephane TV, kde hrá na bicie a piano, oblieka si kostými, rozhadzuje farbičky, skáče z okien a pláva ponad papierové mestá, varí každý večer vlastný fantasmagorický demikát. „...and love, friendships, relationships and all those ships...,“ mixuje Stephane sen v kuchyni svojho podvedomia. Do hrnca leje spomienky uplynulého dňa, mieša ich so spomienkami z minulosti, piesňami, ktoré počas dňa počul, vecami, ktoré videl: „I´m talking quietly to not wake myself up.“
Nekreatívne dni, prežívané v spoločnosti troch kolegov z práce, naruší príchod susedky Stephanie (Charlotte Gainsbourg). Stephanie je obdobne ako Stephane vášnivá dekoratérka a netrvá dlhý čas, kým infantilnému mladému mužovi nezamotá hlavu. Spolu dávajú do pohybu oblaky z vaty, oživujú látkový les v Noemovej arche a z vodovodu púšťajú celofán technikou ruských animovaných filmov. Parížanka celý čas netuší, že jej nový mexický kamarát je v skutočnosti jej sused. Čoskoro sa hlavný protagonista stáva od susedky závislý a jeho platonická láska, vo zmes s jemu vlastnou plachosťou, ho drží takpovediac v šachu. Prvoplánovo a iracionálne, našťastie len vo sne, napíše pre susedku, sediac vo vani s nahou kolegyňou Martine, list. Písací stroj s pavúčimi nožičkami sa priznáva, kto je popravde snílek Stephan. Vtedy sa príbeh sa zapletie. Hrdina sa prebudí v studenej vode, pri vani leží blok a pero a na podlahe vidí mokré šľapaje, smerujúce k susedkiným dverám. Melancholický umelec zmetene pobieha po plátne a dokazuje, že v snoch je možné všetko: plyšové telefóny aj písacie stroje, kartónové autá a mestá z valčekov z toaletného papiera, oživené hračky, deky a kresby, ba čudesné vynálezy času a „čítače“ myšlienok.
Kvázisvety
„Je to asi jediná všeobecná ľudská skúsenosť, ktorej všetci rozumieme bez toho, aby sme k nej museli zaujať nejaký hodnotiaci postoj,“ konštatuje Gael García Bernal, ktorý sa brilantne zhostil roly Stephana. Mexický herec, známy predovšetkým z neuveriteľných snímkov režisérov ako Alejandro Iňarritu (Amores perros, Babel), Alfónso Cuarón (Mexická jazda), Pedro Almódovar (Zlá výchova), Walter Salles (Motocyklové denníky), priznal, že s hlavným hrdinom má veľa spoločného: „Napríklad, dokážem úplne pochopiť jeho nervozitu a neistotu.“ Bernalovi sekundovala britská herečka Charlotte Gainsbourg (Betónová záhrada, Jane Eyrová, 21 gramov), ktorá ako šarmantná Parížanka Stephanie zaujala snílka Stephana svojou neštandardnou krásou a zmyslom pre fantáziu. Trafených pracovníkov grafickej firmy, s ktorými Stephane v snoch riešil lyžiarsky zájazd a jeho vlastný kalendár ľudských katastrof, stvárnili Alain Chabat (Guy), Aurélie Petit (Martine) a Sacha Bourdo (Serge).
Náuka o snoch je kvázisvetom samotného francúzskeho režiséra Michela Gondryho, ktorý debutoval filmom Zlez zo stromu a ktorého preslávil oskarový Večný svit nepoškvrnenej mysle. Film je čiastočne jeho autobiografickým projektom, keďže režisér vychádzal z vlastných snov. Sám priznáva, že mal pri posteli zápisník a pero. „Zapisoval som sny, ktoré väčšinou nedávali žiaden zmysel.“ Aj preto strihové skoky reality a sna spôsobujú, že divák začína pochybovať o statuse quo pevnej situácie. Avšak, nezrozumiteľnosť bola v tomto prípade cielená. Michel Gondry sa podobne ako hrdina Stephane snažil usadiť v Paríži a pracoval ako sadzač v jednej grafickej firme. Dokonca stretol dievča, s ktorou, ako tvrdí: „...pociťoval kreatívnu spriaznenosť.“ V noci sa mu potom o nej často snívalo: „Snívalo sa mi najmä to, že som sa do nej zamiloval.“ A potom... Zaľúbil sa do nej skutočne. Ako scénarista sa Gondry ujal smelých a originálnych dialógov. Jeho iracionálna nôta predstavuje pre publikum rozpor. Na jednej strane je jazyk pútavý humorom, na druhej ťaživý svojou bizarnosťou.
Vynikajúcim doplnkom tohto kinematografického snívania je hudba. Zvuk Náuke o snoch dodal Parížsky symfonický orchester pod taktovkou skladateľa Jean-Michela Bernarda, sprevádzaný soundom kapiel ako White Stripes, Delegation, The Willowz či Kool and the Gang.
Je jedno, o čom sa vám bude dnes snívať. Každý sen totiž povznáša zo všednosti, osviežuje a inšpiruje. „Slnko učí všetko, čo rastie, túžbe po svetle. Ale je to noc, ktorá to všetko dvíha ku hviezdam.”(Chalíl Džibrán) Ba ešte aj vtedy, keď sa vám bude snívať o…Hoci o… „...o chodbe z drveného asfaltu, zaujímavá štruktúra. Na nej bolo asi tristo neidentifikovateľných myšiek či hrabošov. Malo to kožuch a predstavovalo moje myšlienky týždňa. Keď sa myš pohla medzi telá iných myší, naháňala ju farba ako ničiteľ myšlienky...“ (Filip)
P.s.: Radšej jedenkrát vidieť, ako stokrát o tom čítať.
P.s.2: Kde sú tu hviezdičky?
P.s.2: Ja osobne som bola prekvapená Gaelovou angličtinou, ktorá mu (ne)uveriteľne sadla. No v jeho prípade... španielčina je predsa len španielčina.
