Stanislava Harkotová
Včera, dnes, zajtra cestujeme
Strojvodca zamával na chlapíka v modrom na peróne. Jeho pokynom sa dali obe nemotorné súpravy do pohybu. Čakajteee..., je 11:20 a hrdzavé vozne sa pohli. Rozbiehajú sa po koľajke a pomaly sa strácajú z dohľadu. My tri ešte vždy lapáme po dychu. Kúpený o 11:18, podala mi sestra vlakový lístok. Ja mám vždy čas. A sme vôbec v správnom vlaku? Sledujeme osu, ktorá nám preletela popri nosoch (a Prémii popri ňufáku) a narazila do okenného skla. Puk, tupý úder a môj sústrastný pohľad. Bzučanie prerušila sprievodkyňa. Podávam jej lístok a ona prikyvkáva. Tak a je to tu... začne sestra o úpadku niečoho, čo nie je v poriadku s cestovným poriadkom.