Renomovaná a rešpektovaná, ale nepohodlná
Anna Politkovská pôsobila od roku 1999 v nezávislom ruskom dvojdenníku Novaja Gazeta, ktorý je známy predovšetkým svojím kritickým pohľadom na súčasnú vládnu politiku. O tom, že túto povesť zabezpečila tomuto ruskému listu predovšetkým Politkovská, niet pochýb. "Neposlušná" Gazeta sleduje a odhaľuje korupciu na vysokých úradnych miestach, ekonomické mafie, píše o zastretých stránkach dianí, ktoré sú v oficiálnych médiách zobrazované tak, aby vyhoveli požiadavkam vlády; a signifikantný znak, ktorý periodiku zasadila práve Anna Politkovská, je zachovanie kritického postoja voči prezidentovi Putinovi a siahodlhé pranierovanie prechmatov ruskej armády a polície v Čečensku. List má kontakty s liberálnou ruskou opozíciou a väčšinou si všíma témy, ktoré ostatné médiá ignorujú.
Politkovskej ostrý štýl zabezpečil Novej Gazete, ako aj jej osobne, nemalé množstvo prominentných neprajníkov. Vo svojom pátraní sa Anna Politkovská sústreďovala najmä na zlé zaobchádzanie s civilistami zo strany armády a bezpečnostných služieb, na okolnosti okolo rukojemníckej drámy v moskovskom divadle z roku 2002, v ktorej sa zhostila úlohy vyjednávača z vôle samotných útočníkov, na beslanskú tragédiu z roku 2004, ako aj na ďalšie pre vládu citlivé témy. Politkovská ako novinárka však niesla jednu výraznú črtu- jej svedectvám sa verilo. A novinár, ktorý píše to, čo vidí, ba publikum jeho práci bezmedzne dôveruje, je v Rusku prekážkou.
Neznámy páchateľ ju strelil najskôr do tyla a potom do hlavy.
"Rozstrieľali svedomie Ruska..."
Prvé podozrenie padlo na politickú moc, pretože jediné dôvody, ktoré mohli viesť k jej vražde, sú dôvody politické. Napríklad vedenie novín, kde Anna pracovala, sa prikláňa k dvom verziám: buď ju zabili ruské tajné služby, alebo ľudia čečenského premiéra Ramzana Kadyrova. Existuje ešte jedno stanovisko. Oficiálne, také, ktoré proklamuje človek poverený vládou vyšetriť zločin. "Motív k vražde mohli mať iba osoby, ktoré nežijú v Rusku a za cieľ si kladú destabilizovať situáciu v Rusku," povedal ruský generálny prokurátor Jurij Čajka. V pondelok Čajka pre ITAR-TASS uviedol, že polícia urobila v prípade Politkovská pokrok a vyšetrovatelia zadržali desať osôb, ktoré budú "v najbližšej dobe obvinení zo spáchania ťažkého zločinu." S blížiacim sa výročím Politkovskej smrti bude silnieť tlak verejnosti a médií, čoho si je Čajka určite vedomý.
Nie som istá, či je vrah medzi spomínanou desiatkou ľudí, dovolím si povedať, že o tom výsostne pochybujem. Vraždy na objednávku patria k najťažšie odhaliteľným zločinom, používaným ako obvyklý spôsob riešenia sporov alebo prostriedok likvidácie konkurencie; často sa stáva, že vraha sa zbaví iný najomný vrah. Navyše, konštatovanie Olega Panfilova zo Strediska pre extrémnu žurnalistiku moju skepsu iba umocňuje: "V posledných štrnástich rokoch bolo v Rusku zabitých 219 novinárov a ani jedna vražda, ktorá súvisela priamo s ich prácou, nebola objasnená." Vraha sa nepodarilo usvedčiť ani novinárom z Novej Gazety, ktorí pred rokom zahájili pátranie na vlastnú päsť. Nepomohol ani prísľub Alexandra Lebedeva, jedného z majiteľov listu, že za informáciu, ktorá by viedla k vrahovi, je ochotný zaplatiť 25 miliónov rubľov.
"Trestné prípady sa pečú ako buchty..."
Anna Politkovská nebola typický dravý novinár, ktorý by hľadal v investigatívnej žurnalistike prestížne ocenenia alebo kus dobrodružstva. Napriek tomu, mala oboje. Prioritou pre ňu bola vždy otázka ľudských práv, boj za obranu správnych vecí a túžba po spravodlivosti a k tomu eventuálne využívala potenciál svojej novinárskej "agresívnosti," kvôli čomu pôsobila na novinárskej scéne "príliš emotívne a hystericky. "Nie som žiaden bojovník, som len absolútny novinár," hovorila o sebe Politkovská. Nebola vojnový spravodajca, ani dobrodruh. Nezaujímala ju kariéra, skôr ju zaujímali úspechy na poli ľudskoprávnom. Toto Aničku, ako jej hovorili jej kolegovia, od ostatných žurnalistov zásadne odlišovalo." (Lidové noviny, 9. 10. 2006)
Posledný článok, ktorý sa týkal postupov čečenských kolaborantských policajných frakcií pri vypočúvaní "podozrivých", už nestihla dokončiť. Ostali po nej dve deti, tri knihy a obavy o krehučkú slobodu slova v Rusku.
Dnes by sa dožila štyridsiatichdeviatich rokov.
foto: Pierre Schori
http://www.sme.sk/c/3464070/Podozrivych-z-vrazdy-prepustili.html
http://www.sme.sk/c/3471083/Vysetrovatelia-vrazdy-novinarky-skoncili.html
