
Premýšľaj, môj pochopiteľne len naoko
upnutý, zahriaknutý priateľu,
prečo sa ti otočili chrbtom.
Pretože dozrel vinič.
Si človekom vášne,
ký žije verný život v ja,
si osobnosť
prekonávajúca túžbu.
Keď je všeobecným popudom prekonanie smrti a
impulzom erotická sexualita, potom premýšľaj,
môj podivný priateľu,
prečo si čudákom.
Lebo mocenským princípom je sebaurčenie,
tvojou najväčšiou cnosťou vášnivé nasadenie
a náboženstvom vzbura.
Uvažuj,
môj v nešťastí nádherný,
kedy strapce hrozna rozpoznali,
že iný duch nastúpil na trón.
Je to úryvok sveta mimo sveta, môj priateľu,
nech konečným cieľom je ti vskutku nenahraditeľnosť.
Len jednej pasáži z teba nerozumiem,
tvojmu utváraniu poriadku zubom za zub.
To jediné je nebezpečenstvo- domýšľavosť.
Preto naveky odišli.
Kvôli tej chybe,
tvojmu sebastravovaniu.
....venované M. B.