Ako to,
že nezhasnú
lampy na ulici
sviečky na cintorínoch
a plamene v očiach,
keď vo mne prší???
Mám ťa tak akurát,
dosť,
aj málo,
všade v hlave
aj v srdci,
kam nemôže nik.
Prvobytný človek
má predstavu o duši jasnú,
prepracovanú do teórie o tieňoch,
vlastnej krvi
a cudzom dychu nad jeho mŕtvolou.
Niektoré dni,
keď život len prechádza okolo
po vedľajšej výpadovke
ani nezakýva,
ani sa neobzrie,
len mi siaha na volant.
Vráža do mňa pohľadom.
Nech si vraj zvyknem,
po záťahu treba vraj
premerať posteľ
a prespať radšej na dlážke,
lebo žiadna cesta
nie je pre mňa dosť široká.
Prášky rozmenené na drobné
ponúkajú dávkovaný spánok,
po dúškoch
a aj city na prídel.
To všetko z iniciatívy toho,
kto neprišiel na večierok.
Organizovaný bol na počesť leta.
Posekali lúku
a syn človeka im zaspieval.
Ktosi si spomenul,
že je človek
pochytila ho túžba opustiť ľudí.
Mám dojem, že na tento mesiac bolo toho už dosť priatelia. Ďakujem za pozornosť.
