Tento krát budem písať o zamyslenia sa hodnom fenoméne, ktorý som nevidela nikde vo svete. Hovorím o otázkach, ktoré sa vás ktosi z Ameriky veľmi rád a s neskrývanou zvedavosťou opýta. Nielen tu na pevnine ale aj na výletnej lodi, kde som istý čas pracovala. Tam sme si toho všetci zamestnanci užili skutočne veľa. Budem citovať len krátko:„ A to bývate všetci na lodi? Ja som si myslel, že pre vás každý deň chodia....“Áno, špeciálne keď máme seaday, ktorý trávime celý na otvorenom mori.„ Vedú tieto schody hore alebo dolu??? “ (Táto je moja najobľúbenejšia!)Milá pani, to záleží či sa po nich gúľate dolu alebo sa snažíte vyškriabať na vyššie podlažie. „ Máte tam ( odkiaľ to ste) autá? A práčky? “Kamarát nemá. Minule mal automobilovú haváriu, ale on je v poriadku. „ Viete slečna čo je to tuniak? “Na ryby veľmi nechodím, ale priznám sa že viem.„ Máte semafór na križovatke? “Bude to znieť úplne bláznivo, ale máme.Mimo lode ma občas ktosi zaskočil nasledujúcim otázkami:„ Vieš čo je to smotana do kávy? “Nielen to, dokonca aj škorica na kapučíno a cukor do tej kávičky.„ Aj na Slovensku vravia všetci po anglicky?“Yes, my friend. „ Oslavujete aj vy Thanksgiving?“Nie, nás to ešte len čaká nás ešte nikto neprišiel objaviť. Verím, že tam vonku (kde by akože mala byť pravda) ste sa stretli aj s inými bizardnejšími a zároveň čarovnejšími otázkami. Vyzývam preto všetkých prispieť svojou obľúbenou (smiech spôsobujúcou) otázkou v diskusii k dnešnému blogu.
Kultúrne šoky II. alebo Spýtaj sa ma čosi a ja ti poviem, odkiaľ si...
Po včerajšom blogu o kultúrnych a iných šokoch z prostredia Severnej Ameriky (hlavne USA) mi príde úplne vhodné spomenúť pár iných šokov. Dnes len veľmi kratučko. (Po víkende, kedy som sa nezmohla ani na jeden blog, to rozhodne netreba preháňať.)