... toto mi bol čert dlžný.

Priznám sa moja sľubná kariéra v tejto oblasti stroskotala ešte pred jej začiatkom. Nenašla som totiž nikoho kto by bol ochotný platiť za mnou napísané listy. Písala som teda kvantá listov priateľom, rodine a osobnostiam z médií (tieto boli medzi niektorými osobnosťami veľmi obľúbené) bez bližšieho jasného dôvodu. Tento bol jasný samozrejme len mne. Nazvime ho terapeutický a uvoľňujúci slohový útvar, ktorý poteší ako čitateľa tak aj pisateľa (toho hlavne). Napokon sa moja mania zmenila na elektronické listy… ktoré naberali na dľžke a niekedy aj kvalite. Len za posledné mesiace, pod vplyvom ovzdušia i iných zmien v mojom súkromnom živote, som viac premýšlala ako písala. Až do dnes, keď mate možnosť čítať prvý z legendárnych listov, ktoré sa ešte nestali tým čím by mali byť. Podľa mojich výpočtov a psychického stavu v akom sa nachádzam nastal konečne čas a preraziť do podvedomia širokej verejnosti. Keby sa moje úsilie o písanie “čitateľného” blogu nestretlo s veľkou pozitívnou odozvou? Budem v sa v tichu našeho nového pokrovného bytu (ktorý zdieľam s manželom a psíkmi neručitej rasy) utešovať tým, že “čítať sa to nedá, ale uverejniť to môžeme” … čo možno povedať len v prípade ak ide o písanie blogu. Autor sa potom nemusí cítiť nijako trápne. Aj v tomto prípade budem písať ďalej, v dôsledku mojej potreby pochopiť čo sa so mnou deje v “novom svete” ? … ako sa držím zubami aj nehtami mojej europskej a slovenskej rodnej hrudy. A hlavne chcem informovať len v skratke všetkých ako toto osídlovanie pre mňa nových území prežíva moja duša (ale aj telo).