John List sa rozhodol ukončiť život svojej manželky a troch detí, aby im tak umožnil priamu cestu do neba... Áno, je hlboko presvedčený, že toto je jediná možnosť ako zachrániť ich duše pred nástrahami sveta a života v budúcnosti. Finančná situácia jeho rodiny nebola ružová už dlhšie obdobie. Za posledný rok, keď ale musel dokonca pár mesiacov predstierať, že stále pracuje, sa všetko rapidne zhoršilo.
V liste pastorovi ďalej hovorí, že nechce aby deti boli vystavené hanbe a odsúdeniu spoločnosti, ktoré ich môže postretnúť, ak on bez jedinného vysvetlenia opustí rodinu. Nechal by ich a manželku na pospas chudobe a možno by dokonca museli prežívať s pomocou štátu. To by ich mohlo duchovne oslabiť a zviesť na zlé chodníčky. Zavraždením im urobí vlastne veľkú službu a zaistí tak, aby sa duše celej jeho rodiny dostali rovno do neba.
Na ďalších stránkach sa priznáva aj k tomu, že v prvom momente ho napadlo, že by mohol spáchať samovraždu a tým ušetriť rodinu hanby. Po hlbšom rozjímaní a dennom modlení si ale uvedomil, že to je smrteľný hriech. Spáchal by tak čin, za ktorý sa ide rovno do pekla. Ak ale zabije svojich príbuzných to mu Boh stále odpustí. O tom nie je pochýb.
Táto posledná veta ostala zabodnutá v mojej mysli. Hľadela som do steny ako bez slov. Náboženský fanatizmus a chorá myseľ asi robia svoje. To ma dokáže vystrašiť viac ako tiene v hororových filmoch. Neviem si vysvetliť ako vie ľudská myseľ takto zvrátene a chladne odôvodniť vraždu... Ako nezmyselne John List verí, že jeho čin bol jediným správnym riešením situácie, v ktorej sa jeho rodina nachádzala. Týmto faktom si je istý a verí v neho dodnes... Nepopiera ani (pre mňa do neba volajúcu hlúposť), že ako kresťan nemohol urobiť nič iné, len zabezpečiť svojim blížnym posmrtný život v nebi. Vraví, že čoskoro sa k nim pripojí. Momentálne ale sedí vo väzení, kde si odpykáva päťnásobný doživotný trest za vraždy prvého stupňa.
