Moje dve stretnutia so 14. Dalajlámom

Keď som pred pár rokmi videla celkom zblízka J.S. 14. Dalajlámu zanechalo to vo mne zvláštne pocity. Nikdy pred tým som nemala taký silný zážitok so stretnutia nejakej osoby. I keď viem, že použiť pojem stretnutie v tomto prípade môže znieť viac ako zavádzajúco. Vlastne na to stretnutie s ním som šla len ja. On prišiel do Bratislavy na prednášku pre niekoľko tisíc ľudí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
Usmievajúci sa mních alebo ktosi viac?
Usmievajúci sa mních alebo ktosi viac? (zdroj: zdroj Tibet news)

Pricestovala som pripravená duševne na to, že zočím muža ktorého si veľmi vážim pre jeho snahu dosiahnuť všetko (aj to najnemožnejšie) súcitom, pokojom a láskou k všetkým bytostiam vo svete. Po prvotnom chaose pred halou, kde kedysi mával stretnutia s občanmi iný (v širokom kolektíve nie veľmi obľúbený) pán... Som sa napokon dočkala. Po pár minútach sediac na druhom strane haly, som sa predrala na zaslúžené miesto. Na dlážku. Len na skok od Dalailamu. Nebolo mi viac treba. Akoby na mna zasvietilo slnko, ako keby predo mnou sedelo usmievajúce sa dieťa. To dieťa bolo veľmi múdre. Radosť zo života a viera v ľudí z neho len tak sršala. Nakazilo ma úsmevom, ktorý z mojej tváre nezmizol ani na ceste domov. (Až včera som objavila knihu, v ktorej píše o podobnom zážitku Dalajláma s jedným jeho učiteľom.) Sedela som tam na dlážke a snažila sa zachytiť všetko, čo prekladateľka nestihla. Viackrát som sa ale pristihla, že len sedím a dívam sa na toho muža v mníšskom rúchu. Bolo mi ako keby mi ktosi práve prezradil celé tajomstvo života. Ležalo predo mnou celé dni a ja som si ho doteraz nevšimla.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bola tma, keď som nasadla do autobusa smerom na Nitru. Mesiac sa mi zdal trikrát taký veľký ako býva za normálneho splnu. Navyše bol žltý a mne pripomínal farbu časti Dalailamoveho rúcha. Už som ani na nič nemyslela, len celú jazdu sledovala mesiac a usmievala sa. Neskončilo to dokonca ani v noci.

Mala som sen. Na veľkej zelenej lúke sedel muž v šafránovom rúchu. Okolo neho len zopár mníchov a ja. Tentoraz šlo skutočne o stretnutie. Posunula som sa k Dalailamovi a ukláňajúc sa som mu podala obradný biely šál - khatu. Usmial sa na mňa, ja som sklonila hlavu a on položil jeden taký istý šál na môj krk. Cítíla som na tvári jeho pohľad a čerstvý vzduch vanúci na lúke. Nikdy som nemala živší sen. Ráno som sa prebrala s pocitom pokoja a veľkej radosti. V duchu som si vravela, že sa to skutočne stalo.

SkryťVypnúť reklamu

Čo mi na tento zážitok povedal môj manžel ma veľmi prekvapilo a zároveň potešilo. Nie je to vlastne o tom, že pre teba sa to skutočne stalo? Že nezáleží, čo si o tom iný pomyslia, lebo ty veríš, že sa to v skutočnosti stalo. MAL ÚPLNÚ PRAVDU

Jana Harris

Jana Harris

Bloger 
  • Počet článkov:  116
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Neskutočne jej chýba písanie... také to tvorivé a odhaľujúce. Má veľkú slabosť na ruky svojho manžela a hudbu z filmov W. Allena. Zoznam autorových rubrík:  Takmer denne z Nového AnglickaMilí priatelia vo sveteVlastná choreografiaTéma na lenivé letné popoludniSlabosti nás všetkých (?)

Prémioví blogeri

Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,078 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

91 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu