Stanovenie hodnoty pohľadávok pri nepeňažnom vklade sa nelíši od stanovenia hodnoty pohľadávok na iné účely. Obchodný zákonník pripúšťa vklad do základného imania realizovaný aj v nepeňažnej podobe. K najčastejším druhom nepeňažného vkladu patrí hnuteľný a nehnuteľný majetok, pohľadávky, ale aj nehmotný majetok ako know-how, autorské práva a pod. Pre tento účel sa vypracuje znalecký posudok, v ktorom je potrebné uviesť aj opis nepeňažného vkladu, spôsob akým sa ocenil, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti. V prípade, že nepeňažným vkladom je pohľadávka (pohľadávky), tak všeobecná hodnota pohľadávok sa stanoví po vykonaní inventarizácie ku dňu spracovania znaleckého posudku. Všeobecná hodnota pohľadávky sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty pohľadávky a koeficienta vymožiteľnosti pohľadávky, pričom východiskovou hodnotou sa rozumie jej hodnota účtovná.
Pri ohodnocovaní pohľadávok vychádzame vždy z účtovnej hodnoty pohľadávky, ktorú zreálňujeme prostredníctvom koeficienta vymožiteľnosti. Všeobecná hodnota pohľadávky sa stanoví v zmysle platných legislatívnych noriem ako súčin účtovnej hodnoty pohľadávky a koeficienta vymožiteľnosti. Výsledná hodnota pohľadávky je teda vo veľkej miere závislá od stanovenia koeficienta vymožiteľnosti znalcom, ktoré hodnoty sa môžu pohybovať od 0,00 do 1,00, čiže hodnota pohľadávky môže predstavovať od 0 do 100 % účtovnej hodnoty.
Tento koeficient vymožiteľnosti (kv) sa stanovuje na základe klasifikácie pohľadávok podľa ich vymožiteľnosti. Po tomto rozdelení sa pohľadávky klasifikujú do skupín v závislosti od ich vymožiteľnosti, pričom každej pohľadávke sa pridelí príslušný koeficient vymožiteľnosti nasledovne:
a) Neklasifikované pohľadávky kv = 1,0 (do tejto skupiny patria pohľadávky do lehoty splatnosti, ktoré eviduje účtovná jednotka voči dlžníkom, ktorí sú platobne schopní pričom nie sú v likvidácií, v konkurze a nejedná sa o súdne vymáhané pohľadávky, tzn. nie je možné ich zaradiť do skupín f), g) a h).
b) Klasifikované pohľadávky I. triedy – kv = 0,60-1,00 (ide o pohľadávky do lehoty splatnosti voči platobne schopným, dočasne platobne neschopným a platobne neschopným dlžníkom a zároveň danú pohľadávku nie je možné zaradiť k pohľadávkam evidovaným v skupinách pod písmenom f), g), h). Do tejto kategórie patria aj pohľadávky po lehote splatnosti voči dlžníkom, ktorí sú platobne schopní príp. dočasne platobne neschopní a zároveň spĺňajú vyššie uvedenú podmienku.
c) Klasifikované pohľadávky II. triedy – kv = 0,20-0,60 (klasifikované pohľadávky II. triedy predstavujú pohľadávky, ktoré sú po lehote splatnosti, a účtovná jednotka ich eviduje voči dlžníkovi, ktorý je dlhodobo platobne neschopný).
d) Klasifikované pohľadávky III. triedy – kv = 0,00-0,20 (do tejto kategórie patria pohľadávky po lehote splatnosti evidované voči platobne neschopným dlžníkom ako aj sporné a pochybné pohľadávky po lehote splatnosti).
e) Premlčané pohľadávky – kv = 0,00
f) Pohľadávky voči subjektom v likvidácií – kv = 0,00-1,00
g) Pohľadávky voči subjektom v konkurze – kv = 0,00-1,00
h) Súdne vymáhané pohľadávky v prípade aktívnych súdnych sporov a exekúcií kv = 0,00-1,00
Pri posúdení pohľadávok a stanovení koeficientu vymožiteľnosti sa osobitý význam kladie informáciám o dlžníkoch. Pre znalca sú veľmi nápomocné informácie o platobnej schopnosti dlžníka, žiaľ prístupnosť týchto informácií je niekedy značne obmedzená. Ďalším dôležitým faktorom pri ohodnocovaní pohľadávok je časové hľadisko. Pohľadávky sú v účtovníctve vedené v nominálnej hodnote, pričom každý odberateľ vyrovnáva svoje záväzky voči dodávateľovi s určitým časovým odstupom. „Čím neskôr je pohľadávka uhradená po lehote splatnosti, tým viac sa znižuje jej reálna hodnota.“ Podľa časového kritéria sa za najbonitnejšie pohľadávky považujú pohľadávky, ktoré sú najskôr splatené.
Pri konštrukcii koeficientu vymožiteľnosti je možné stanoviť podľa potreby väčšie alebo menšie množstvo čiastkových koeficientov podľa potreby a podľa charakteru ohodnocovanej pohľadávky. Ak by sme vychádzali len z legislatívnych požiadaviek koeficientu vymožiteľnosti pohľadávky, pri ktorého výpočte by sa zohľadnila v rámci čiastkových koeficientov vymožiteľnosti platobná disciplína dlžníka, jeho obchodná aktivita dátum splatnosti, objem pohľadávky a zabezpečenie plnenia. Pomôckou pri ohodnotení môže byť aj flexibilný koeficient (bližšie: http://ebook.ecoletra.com/stanovenie-hodnoty-ii-stanovenie-hodnoty-poh%C4%BEad%C3%A1vok).
Flexibilný koeficient je zložený z čiastkových koeficientov (napr. K1 – koeficient platobnej disciplíny dlžníka, K2 – koeficient obchodnej aktivity dlžníka, K3 – koeficient dátumu splatnosti pohľadávky, K4 – koeficient objemu pohľadávky, K5 – koeficient zabezpečenia pohľadávky, K6 – koeficient právneho stavu a vierohodnosti dlžníka, K7 – koeficient aktívnej komunikácie dlžníka, a pod.), ktoré sú korigované ešte pridelenými váhami. Túto konštrukciu flexibilného koeficientu vymožiteľnosti možno využiť hlavne pri jednotlivých viac objemových pohľadávkach ohodnocovaných pre rôzne účely (napr. nepeňažný vklad pohľadávky).
Záverom možno dodať, že výsledná hodnota pohľadávky stanovená v znaleckom posudku je vo veľkej miere závislá od odhadu znalca a jeho zdôvodnení aký koeficient vymožiteľnosti ohodnocovanej pohľadávke pridelí.
