Škoda je vždy nepríjemná udalosť v živote, s ktorou sa stretáva väčšina subjektov, či už ide o bežné fyzické osoby alebo zamestnancov, podnikateľov, podniky, prípade iné subjekty. Nakoľko v odbornej literatúre ani v právnych predpisoch som nenašla jednotnú, resp. záväznú definíciu škody, jej podstatu by som, ako znalec a z pohľadu ich hodnoty, vyjadrila nasledovne:
Škoda vo svojej podstate predstavuje hodnotu vyjadrenú v peniazoch poškodeného majetku, zdravia alebo práv konkrétnych subjektov, ktorými môžu byť fyzické alebo právnické osoby, majúce určitý vzťah k predmetu poškodenia.
Rôzne druhy škôd sú upravené vo viacerých právnych predpisoch. Občiansky zákonník neuvádza žiadnu definíciu škody, viac menej upravuje spôsob a rozsah náhrady škody, pričom rozlišuje skutočnú škodu, ušlý zisk a nemajetkovú újmu, ktorá vzniká s súvislosti s trestným činom.
Obchodný zákonník upravuje škodu a ušlý zisk vo viacerých častiach zákona vo forme definovania jednotlivých porušení zákona, na základe ktorých škoda alebo ušlý zisk vzniká. V prípade škody ide napr. o nekalú súťaž (klamlivá reklama, klamlivé označovanie tovaru a služieb, vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, podplácanie, zľahčovanie, porušovanie obchodného tajomstva), škodu pri neplatnosti právneho úkonu, škodu pri neplatnosti právneho úkonu, škodu pri omeškaní veriteľa, škodu na tovare a ďalšie.
Škoda je upravená aj v účtovných a daňových predpisoch - na účely zákona o účtovníctve sa škodou na majetku rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Inventarizáciou zistené odcudzenie alebo zistená strata majetku je manko. Daňové predpisy do istej miery rešpektujú okolnosti, ktoré predchádzali vzniku konkrétnej škody alebo manka a umožňujú pri splnení určitých podmienok uplatniť túto majetkovú ujmu do daňových výdavkov, a to buď v plnej výške, alebo s určitým obmedzením. Pri vzniku škody sa zákonom o dani z pridanej hodnoty riadia len platitelia DPH, ktorí sú registrovaní v zmysle zákona o DPH. Náhrada škody nie je predmetom dane z pridanej hodnoty, nejde o dodanie tovaru alebo služby v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty. Platiteľovi dane však vzniká povinnosť odviesť odpočítanú DPH v prípade krádeže tovaru, ak bol tovar odpisovaným majetkom, platiteľ dane odvedie DPH zo základu dane, ktorým je zostatková cena majetku podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.
Niektoré úpravy škody v iných zákonoch - škoda je upravená aj v ďalších zákonoch, s ktorými sa môže znalec pri vypracovaná znaleckého posudku stretnúť. Predpisov, ktoré upravujú vznik a výpočet škody v daných odvetviach je množstvo a vypracovaním znaleckých posudkov by sa mali zaoberať znalci príslušní danému odboru a odvetviu (ide o škody napr. škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, škodu spôsobenú pri výkone samosprávy, škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny, škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu a ďalšie).
Škoda uplatňovaná v trestnom konaní - v súvislosti so spáchaním trestného činu sa často rieši otázka existencie a náhrady spôsobenej škody. Trestný zákon - na účely trestného konania definuje škodu: „Škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom“.
Trestný zákon upravuje trestné činy proti majetku (krádež, sprenevera a ďalšie), trestné činy hospodárske (ohrozujúce trhovú ekonomiku, proti hospodárskej disciplíne, proti mene a trestné činy daňové, proti priemyselným právam a proti autorskému právu).
Stanovenie hodnoty škody znaleckým posudkom - vyhláška ani iný znalecký predpis stanovenie hodnoty škody neupravuje. Znalec teda musí vychádzať z iných predpisov upravujúcich danú problematiku a hlavne z odbornej literatúry. Nakoľko sa jedná o veľmi širokú a zložitú problematiku nedá sa stanoviť ani nejaký jednotný konkrétny postup. Ku každému ohodnoteniu musia existovať východiskové podklady, na základe ktorých sa ohodnotenie vykoná. Zadávateľ v prípade potreby musí preukázať, že predložené podklady sú hodnoverné. Otázka podkladov úzko súvisí s objektívnosťou stanovenia hodnoty. Prípadné chyby obsiahnuté v poskytnutých údajoch môžu výrazne ovplyvniť výsledky stanovenia hodnoty znalcom. Preto by mal znalec skúmať reálnosť a prijateľnosť poskytnutých podkladov. Stanovenia hodnoty škody sa vykonáva vždy k určitému dátumu a tomuto dátumu musia zodpovedať i predložené údaje. Požaduje sa, aby zadávateľ predložil znalcovi istý súbor údajov, ktorý tiež zodpovedá hodnotenému obdobiu.
Vyčíslenie hodnoty škody nehnuteľného majetku v podniku - nehnuteľný majetok je tvorený najmä pozemkami a stavbami, tak ako je uvedené vyššie. Z pohľadu stanovenia hodnoty nehnuteľného majetku sa týmto zaoberajú znalci príslušných znaleckých odborov (odbor 37 00 00 Stavebníctvo) a jeho odvetví. Pri vyčíslení výšky škody na majetku je obyčajne zohľadnená obstarávacia (nákupná) cena jednotlivého majetku (prípadne obstarávanej investície), rovnako ako vek či opotrebovanosť majetku. Výška škody môže byť určená aj na základe nákladov vynaložených na uvedenie majetku do pôvodného stavu. Hodnota každej stavby je v konkrétnom termíne v absolútnej hodnote relatívne vysoká a má dve výrazne odlišné úrovne – všeobecnú hodnotu stavby a technickú hodnotu stavby. Preto môže byť postup stanovenia výšky škody stanovený v dvoch diametrálne odlišných úrovniach skutočná výška škody a výška škody uvedením do predošlého stavu (bližšie: http://ebook.ecoletra.com/stanovenie-hodnoty-iii-stanovenie-hodnoty-%C5%A1kody-a-u%C5%A1l%C3%A9ho-zisku).
Škoda v podniku na hnuteľnom majetku – hnuteľný majetok podniku je z účtovného hľadiska zastúpený dlhodobým hmotným majetkom (napr. škoda na strojových zariadeniach, škoda na elektrotechnických zariadeniach, škoda na cestných vozidlách) a zásobami.
Škoda na nehmotnom majetku podniku – majetkové práva a iné majetkové hodnoty, na ktorých môže vznikať škoda zaraďujeme do nehmotného majetku podniku. Patria k nim záväzky a pohľadávky (okrem nevymožiteľných), nehmotné práva priemyslového vlastníctva okrem vlastných, podnikateľský nájom hnuteľných vecí, licenčná zmluva k predmetom priemyslového vlastníctva, nájom nehnuteľných vecí, nájom bytu, nájom obytných miestností, nájom nebytových priestorov, majetkový podiel v obchodných spoločnostiach, družstvách, fondoch, a iné. Pri vyčíslení škody na nehmotnom majetku evidovanom (ale aj neevidovanom) v podniku je potrebné vychádzať z charakteru jednotlivých kategórii tohto majetku a úprave stanovenia ich hodnoty podľa znaleckých predpisov a ďalších predpisov upravujúcich tento majetok.
Vyčíslenie škody na finančnom majetku podniku - škodu na krátkodobom finančnom majetku môžeme vyčísľovať v súvislosti so spreneverou alebo krádežou hotovostných peňazí podniku z pokladne, po výbere z bankového účtu alebo krachom banky a pod. Výšku takejto škody možno určiť jednoducho z evidencie pokladne, alebo výpisov z banky. Škoda na dlhodobom finančnom majetku môže vzniknúť porušením niektorých ustanovení zákona o cenných papieroch, Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, Zákona o burze cenných papierov, zákona o dlhopisoch, zákona o kolektívnom investovaní, prípadne iných zákonov upravujúcich nakladanie s cennými papiermi.
Škoda na neodvedených daniach a odvodoch - nezaplatenie dane a poistného podľa veľmi častým dôvodom vypracovania znaleckého posudku v trestnom alebo súdnom konaní. Predmetom vyčíslenia je jednak výška nezaplatenej dane a poistného ale aj zisťovanie finančnej situácie subjektu, ktorý bol povinný uvedené dane a poistné uhradiť v stanovenom termíne.
Stanovenie hodnoty škody znalecké predpisy neupravujú, preto znalec musí vychádzať z iných predpisov upravujúcich danú problematiku a hlavne z odbornej literatúry. Nakoľko sa jedná o veľmi širokú a zložitú problematiku nedá sa stanoviť ani nejaký jednotný konkrétny postup.
