Strategická analýza v procese ohodnotenia podniku má veľký význam pri vymedzení celkového výnosového potenciálu. Výnosový potenciál je zložený z vonkajšieho a vnútorného potenciálu. Vonkajší potenciál súhrnne vyjadrujú šance a riziká vyplývajúce z podnikateľského prostredia, ktorým musí podnik čeliť. Vnútorný potenciál podniku je schopnosť využiť vo svoj prospech šance a odolávať rizikám plynúcich z vonkajšieho prostredia. Charakteristikou vnútorného potenciálu podniku sú jeho silné a slabé stránky. Rovnako analýza konkurencie ohodnocovaného podniku dáva analýze vnútorného potenciálu nový rozmer.
Strategická analýza je základom úspešnej existencie podniku v trhovom prostredí a je základom pre vymedzenie jeho výnosového potenciálu. Zohľadňuje vnútorné i vonkajšie faktory, ktoré na podnik pôsobia a získané informácie je možné využiť pri plánovaní budúceho vývoja podniku a jeho budúceho cash flow. Dobrá stratégia podniku vychádza zo zistených špecifík odvetvia a porovnania s konkurenciou, taktiež vyhľadáva silné stránky podniku, ktoré ďalej rozvíja, tak ako na druhej strane sa snaží o minimalizáciu slabých stránok. Kľúčovými faktormi ovplyvňujúcimi vývoj podniku môže byť aj včasná eliminácia hrozieb a využívanie príležitostí, ktorým podnik čelí.
Podniková stratégia sú plány, voľby a rozhodnutia použité k tomu, aby doviedli spoločnosť k väčšej ziskovosti a úspechu. Potreba implementovania stratégie do biznis sféry narastala po 2. svetovej vojne, kde sa z relatívne pokojného tržného prostredia stalo prudko nestabilné a súťaživé. Schopnosť predvídať tržné zmeny sa stala obrovskou výhodou vo vytváraní nových príležitostí a vo vyhnutí sa prípadným ohrozeniam. Realizácia strategických zmien je však už otázkou individuálneho rozhodnutia manažérov. Práve preto vyplývajúce závery strategickej analýzy sú do určitej miery subjektívne a závisia od manažérovej schopnosti získané informácie správne interpretovať a prepojiť do súvislostí. Strategická analýza na jednej strane dáva do súvislostí a vzájomne konfrontuje vonkajšie okolie podniku a na druhej strane zdroje a schopnosti podniku.
PEST analýza - metódou PEST analyzujeme faktory vonkajšieho prostredia, ktoré by mohli znamenať budúce príležitosti alebo hrozby pričom vonkajšie prostredie tvoria faktory: politické, ekonomické, sociálne a technologické.
Pre analýzu odvetvia sa často používa Porterov model piatich síl. Tento model poskytol praktický analytický rámec pre určenie konkurenčnej stratégie, zahrňujúci štrukturálnu analýzu prostredia. Hovorí, že výnosnosť odvetvia nie je len funkciou toho, ako produkt vyzerá alebo či je do neho vložená vysoká alebo nízka technológia. Výnosnosť je funkciou štruktúry odvetvia. Porter vytýčil päť hybných síl, ktoré pôsobia prakticky v každom odvetví. Spoločné pôsobenie týchto síl určuje potenciál konečného zisku v odvetví. Podnik sa teda musí usilovať o správnu identifikáciu týchto piatich síl ako aj o získanie konkurenčnej výhody v čo najviac daných faktoroch. Tieto sily ovplyvňujúce konkurencieschopnosť nazval ako vyjednávacie vplyvy odberateľov, hrozba substitučných výrobkov alebo služieb, vyjednávací vplyv dodávateľov, hrozba novo vstupujúcich firiem a súperenie medzi existujúcimi firmami.
Hlavnou myšlienkou internej analýzy je uskutočniť objektívne zhodnotenie súčasného postavenia firmy. Ide o snahu identifikovať, v čom firma vyniká a čo nie je jej silnou stránkou. Je jasné, že interná analýza zahrňuje hodnotenie tých veličín, ktoré sú vo vnútri analyzovanej firmy a vytvárajú bázu, na ktorej bude analýza prevedená. Svoje vnútorné prostredie, na rozdiel od vonkajšieho, môže podnik aktívne ovplyvňovať. Aby bolo možné identifikovať silné a slabé stránky podniku, je nevyhnutné analyzovať jeho vnútorné faktory. Pri hľadaní silných a slabých stránok podniku sa zameriavame na marketingové a distribučné faktory, faktory výroby a riadenia výroby, faktory podnikových a pracovných zdrojov a faktory finančné a rozpočtové.
Výnosové metódy ohodnocovania podniku sú založené na odhade budúcich príjmov podniku (diskonte budúceho cash flow). Základný koncept výnosových metód spočíva v predpoklade, že ak investor bude investovať do podniku, tak získa v budúcnosti vyšší úžitok, ako pri bezrizikovej investícii (alternatívnom náklade kapitálu). Koncept diskontovaných peňažných tokov je kľúčom k ohodnoteniu akéhokoľvek majetku. Podstatu tvoria budúce úžitky, ktoré možno merať rôznym spôsobom, a ktoré sú prevádzané na súčasnú hodnotu. Ohodnotenie podniku, kde budúce výnosy sú neisté, predstavuje značný problém a vyžaduje uplatnenie celej rady analytických nástrojov a metód.
Metódy diskontu cash flow (DCF) sú v súčasnej dobe najviac využívané pri odhade hodnoty podniku. Dôvodom toho je, že veľký význam sa pripisuje pri ohodnocovaní práve výkonnosti podnikov. Dôležitou skutočnosťou je aj to, že tieto metódy najlepšie reflektujú potreby investorov. Metódy DCF tak vytvárajú v súčasnosti nosný teoretický i praktický koncept ohodnocovania podniku. Medzi najčastejšie využívané výnosové metódy stanovenia hodnoty podniku metódy diskontu cash flow, pri ktorých je dôležitý odhad budúcich voľných peňažných tokov pre akcionárov a veriteľov, rovnako má veľký vplyv na výslednú hodnotu odhad miery kapitalizácie a tempa rastu (trvalo udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov). V praxi sa využívajú modely diskontu FCFF (voľný peňažný tok pre akcionárov a veriteľov) a FCFE (voľný peňažný tok pre akcionárov). Okrem modelov založených na ekonomickej pridanej hodnote a začínajú využívať na ohodnocovanie podniku aj reálne opcie. Pri všetkých týchto výnosových modeloch majú veľký vplyv na výslednú hodnotu podniku determinanty využívané pri stanovení hodnoty podniku. V zmysle platnej legislatívy sa využíva z výnosových metód tzv. Podnikateľská metóda. Podnikateľskou metódou stanoví znalecká organizácia všeobecnú hodnotu podniku alebo jeho častí kapitalizáciou odčerpateľných zdrojov za hodnotené časové obdobie podnikania.
