V posledných rokoch sa na internete čoraz častejšie objavuje pojem brainrot. Ide o slangový výraz, ktorým ľudia opisujú stav mentálneho vyčerpania spôsobený nadmerným sledovaním krátkeho, rýchleho a často bezduchého obsahu na sociálnych sieťach. Hoci nejde o oficiálny psychologický termín, výstižne pomenúva problém, s ktorým sa stretáva najmä mladá generácia.
Čo je brainrot a ako vznika?
Brainrot doslova znamená „hniloba mozgu“. Používa sa ironicky na opis pocitu, keď má človek problém sústrediť sa, rozmýšľať do hĺbky alebo sa dlhšie venovať jednej činnosti. Najčastejšie vzniká po dlhom sledovaní krátkych videí, mémov a rýchlo sa meniacich podnetov, ktoré zahlcujú mozog dopamínom.
Brainrot vzniká ako dôsledok dlhodobého vystavovania mozgu rýchlemu a povrchnému obsahu, typickému pre moderné sociálne siete. Krátke videá, neustále notifikácie a nekonečné scrollovanie poskytujú okamžitú dávku dopamínu, na ktorú si mozog rýchlo zvyká (Li & Kumar, 2025).
Postupne začne mozog uprednostňovať rýchlu stimuláciu pred hlbším premýšľaním, čítaním alebo sústredenou prácou. Výsledkom je znižená tolerancia k nude a náročnejším aktivitám, ktoré si vyžadujú dlhšiu pozornosť.
Je brainrot nebezpečný?
Sám o sebe brainrot nepredstavuje okamžité nebezpečenstvo, no pri dlhodobom pôsobení môže mať citeľné následky. Postupne oslabuje schopnosť sústredenia, čo sa prejavuje:
Horším školským či pracovným výkonom
Poklesom kreativity
Zníženou schopnosťou riešiť zložitejšie problémy (Gomez & Smith, 2025)
Neustále mentálne preťaženie sa môže podpísať aj pod psychickú pohodu, najmä zvýšeným stresom a vnútorným nepokojom.
Najväčšie riziko:
Strata schopnosti pracovať s informáciami do hĺbky a udržať pozornosť pri náročnejších úlohách (Zhang & Lee, 2023).
Brainrot a spoločnosť.
Spoločnosť si postupne zvyká na rýchlu konzumáciu informácií. Trpezlivosť klesá, zložité témy sa zjednodušujú a verejná diskusia sa často posúva od hlbších argumentov k emóciám, skratkám a konfliktom. To môže viesť k povrchnejšiemu chápaniu problémov a väčšej polarizácii (Sanchez & Petrova, 2025).
Novinári a médiá
Médiá sa prispôsobujú správaní čitateľov prostredníctvom metrík, ako sú kliknutia, čas strávený pri texte a zdieľania. To vedie k:
Chytľavým a výrazným titulkom
Kratším článkom rozdeleným do prehľadných blokov
Dôrazu na emócie, konflikty a „šokujúce“ informácie
Stručným zoznamom a vizuálne výraznému obsahu
Vydavateľstvá sa prispôsobujú správaniu čitateľov sledovaním metrík ako počet kliknutí, čas strávený na stránke či zdieľania. Namiesto dlhých analytických textov rastie počet stručných správ, zoznamov („5 vecí, ktoré musíte vedieť“) a vizuálne výrazného obsahu.
Hlbšia žurnalistika sa často presúva do platených sekcií, pretože masové publikum preferuje rýchlu spotrebu (Li & Kumar, 2025).
Tvorcovia filmov a online obsahu
Aj audiovizuálni tvorcovia sa prispôsobujú publiku:
Rýchle tempo strihu a dynamická montáž
Silné emócie hneď v úvode
Cliffhangery a pravidelné zvraty
Dôraz na vizuálny efekt a okamžitú dopamínovú odmenu (Zhang & Lee, 2023)
Algoritmy sociálnych sietí tento trend posilňujú a odmeňujú obsah, ktorý vyvoláva okamžitú reakciu.
Príklad z praxe:
dve videa vedľa seba s akciami vymykajúcimi sa normálu. Váš mozog to automaticky zaujme v bode liatia niečoho, čohokoľvek na nos, tvár. Bod dva v druhom videu výrazny zvuk "UUUUU" vás prinúti pozrieť na druhú stranu .... Tieto akcie záujmu sa striedajú a Váš mozok dostáva toľko dopamínu, že jásate radosťou, vnútorne.
Na konci príde nečakaný zvrat a z inak špinavej tváre sa stane "očarujúci princ" podmaznutý slušnou hudbou ktorá dáva zmysel.
V závere chcete viac a z najväčšou pravdepodobnosťou si pustite video opakovane, alebo chcete vidieť ďalšie podobné. Algoritmus vám ich už nachystal, nebojte sa.
Na prvý dojem sa bavíte, ale... po hodinach scrollovania a vyhľadávania pútavého a zaujímavého obsahu ste sa nič nenaučili a máte pocit, že sa prebúdzate so sna.
Otvorená otázka
Vzorce konzumácie obsahu ukazujú, že publikum vyhľadáva rýchlu stimuláciu a tvorcovia sa tomu prispôsobujú. Množstvo obsahu je preto navrhované tak, aby poskytovalo okamžitú reakciu, nie vždy hĺbkové alebo analytické informácie.
Otázka zostáva otvorená: Ako nájsť rovnováhu medzi pútavosťou a informatívnou hodnotou? Mal by do toho zasahovať aj štát v záujme ochrany detí? Každý čitateľ si môže odpoveď dať aj sám, prípadne ju rozvinúť v komentároch.
Zdroje:
Sanchez, M., & Petrova, A. (2025). Impact of social media on cognitive development of children and young adults: A systematic review. BMC Pediatrics, 25(1), 41. https://bmcpediatr.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12887-025-06041-5
Li, H., & Kumar, S. (2025). Short‑form video use and sustained attention: A narrative review (2019–2025). International Journal of Cognitive and Educational Studies, 2(4), 108–125. https://www.espjournals.org/IJCESA/papers/volume2-issue4/IJCESA-V2I4P108.pdf
Zhang, Y., & Lee, T. (2023). Short‑form videos degrade our capacity to retain intentions: Evidence from experimental analysis. arXiv. https://arxiv.org/abs/2302.03714
Gomez, R., & Smith, J. (2025). Is social media hindering or helping academic performance? arXiv. https://arxiv.org/abs/2501.03611
