Plačúci strom

Ako malý chlapec som sa rád prechádzal po okolí našej farmy. Vždy som rád zašiel k potoku, ktorý tiekol zo zasnežených hôr do údolia. Tu som si najmä počas horúcich dní sadol na vyvýšené skaly a kochal sa pohľadom na les. Rozprestieral sa od ohybu vrchov až po morské pobrežie ďalej na juh, kde sa menil na spleť hustých kríkov a ostrej trávy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V tomto háji rastie jeden strom, o ktorom mi kedysi rozprávala moja prastarká jednu, už časom ošúchanú, legendu. Kedysi, keď ešte nebolo toľko obyvateľov v našej dedine a ľudia verili kdejakým poverám, žila na útesoch blízko mora istá staršia žena. Volala sa Rose. Bola liečiteľkou v našej osade. Nikdy nepoznala, ako chutí láska. Jedinými jej priateľkami boli starodávne knihy, ktoré jej síce zapĺňali čas, no cítila, že jej niečo chýba. Vo svojom vnútri cítila mrazivú prázdnotu.Raz za ňou prišiel malý chlapec, ktorý jej povedal, že pri starom dube, blízko potoka, leží zranený muž. Zobrala najpotrebnejšie bylinky a spolu sa vybehli za raneným. Vo chvíli, keď ho zbadala, pozrela mu do jeho modrých očí a vedela, že je to on, jej chýbajúca polovička. Rana sa nezdala byť hlbokou, ale aj tak ho radšej zobrala k sebe domov. Po pár týždňoch sa mu rany zacelili. Rose ho však nechcela pustiť, zahorela v nej naozajstná láska. Za niekoľko dní sa po dedine začalo pošepkať, že sa bylinkárka konečne dočkala svojho šťastia. Nad ich spokojnosťou však visel krivý úsmev sklamaného človeka. V jeden krásny deň sa vybrala nazbierať trošku levandule. Po príchode domov našla svojho milého v náručí mladého dievčaťa. Vtedy sa nezmohla ani na slovo. Človek, ktorý jej srdce naplnil toľkými sľubmi, množstvom krásnych vecí, ju teraz sklamal. Celý svet sa jej rozplynul, roztrhal sa, ako starý film, ako sen na počkanie. Košík s bylinkami jej vypadol z rúk. Obrátila sa a utekala smerom do lesa. Tu narazila na starý dub. Objala ho a začala plakať. A ako tam tak plakala, jej slzy padali na starú zvráskavenú kôru. Vtom sa strom prebral k životu a objal ju svojimi konármi. Bál sa, aby jej už nikto neublížil. Jeho mocné vetvy ju pritisli ku kmeňu natoľko, až splynula s jeho drevom. Dnes je v tomto strome vyrytých mnoho zaľúbených odkazov. Pri písaní nových veršov, autorovi steká po rukách množstvo vody, ktorá vyteká zo stromu. Ľudia vravia, že sú to slzy vyronené za nešťastnú lásku nás všetkých. Nech už je to akokoľvek, kto zachráni jeden život, zachráni celý svet.

Igor Hažik

Igor Hažik

Bloger 
  • Počet článkov:  38
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, ktorý vidí veci také aké sú. Žijem a dúfam... Zoznam autorových rubrík:  Moja tvorbaVzťahyKultúra a umenieSvetDomáca pôdaKaždá má svoj príbeh... Kniha

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

142 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu