Medzi jedných z vedcov a psychológov venujúcim sa otázkam smrti patrí aj doktorka Ellisabeth Kübler-Rossová. Pri svojej práci preskúmala vyše 25 000 príhod ľudí z celého sveta, ktorí mali mimotelovú skúsenosť, teda prežili svoju smrť. So svojími zážitkami sa podelila v knihe „Život a umieranie (Kurz šťastného umierania)“. Ako sama píše pri posteliach svojich pacientov presedela hodiny. Asi netreba opakovať, že človek je bio, psycho, sociálna bytosť. Autorka túto debatu rozvinula a píše: „Ďalej som presvedčená o tom, že každý človek je tvorený zložkou fyzickou, emocionálnou, intelektuálnou a duchovnou. Som si istá, že sa môžeme naučiť odsunúť naše neprirodzené pocity ako je nenávisť, obavy, všetky naše nezvládnuté strasti a oceán nevyplakaných sĺz. Keď sa takto oslobodíme, môžeme sa najskôr zjednotiť so svojou pravou podstatou a stať sa TÍM, čím vlastne máme BYŤ.“Počas života nikdy nie sme sami. Vždy nás po našej ceste sprevádza akýsi sprievodca. V mnohých kultúrach je takýto spolupútnik nazývaný anjelom. Doktorka Rossová počas svojej praxe zistila, že: „Malým deťom cirkev vypráva, že každé dieťa má svojho „anjelika strážneho“. Je tomu skutočne tak. Je dokázané, že k a ž d ý človek má po celý život – od narodenia až do smrti – svojho sprievodcu. Nech tomu veria alebo nie. Nech je to žid, katolík, alebo ateista, to vôbec nie je rozhodujúce. Láska nečiní rozdielu. Preto každý človek dostane darom svojho sprievodcu“. V čase dospievania sa však svet stáva pre nás bojom, v ktorom bojujeme o kúsok miesta pod slnkom. Egocentrizmus a arogancia nás ženú do situácií, v ktorých sa my zriekame svojho anjela a nechávame ho túlať sa po svete dovtedy, dokým neprecitneme. Často to býva na konci našej životnej púte. „A tu mi náhle povie stará umierajúca žena: „Je opäť tu . . .“ A pretože viem, o čom hovorí, poprosím ju, aby mi to bližšie objasnila. A ona povie: „Keď som bola úplne malá, bol vždy vedľa mňa. Ale potom som na neho celkom zabudla.“ Nasledujúci deň táto žena umiera. Šťastná, že na ňu čaká niekto, kto ju mal nevýslovne rád.“Neraz sa pýtame sami seba, prečo musia umierať nevinné malé deti. Sme nahnevaní na Boha, na politikov, alebo vojakov, ktorí smrťou zbraní „chránia“ ľudské životy. Odpoveď na túto otázku sa môžete dočítať v knižke: „Mnoho ľudí sa pýta prečo musia umierať krásne, malé deti. Odpoveď na to je jednoduchá: Tieto deti splnili svoju pozemskú úlohu vo veľmi krátkej dobe. Stačili pochopiť to, čo mali pochopiť“.Kniha sa stala návodom, ako sa prestať báť smrti. Dáva riešenie, ktoré síce nezahubí bolesť zo straty milovanej osoby, no zmierni a stíši rany. V jej obsahu nájdete odpovede na otázky, prečo sa rodia postihnuté deti, alebo či je humánne podať človeku eutanáziu. Po prečítaní sa možno dozviete viac a smrť sa pre vás stane len akýmsi dlhým spánkom po veľmi namáhavom dni.foto: http://th01.deviantart.com/fs18/300W/f/2007/208/c/1/Sweet_Dead_Silence_by_tuiazinha.jpg
