Stredoveku sa hovorí aj doba temna a ideál stredoveku to podľa mňa aj potvrdzuje. Ľudia žili v malých domčekoch, ťažko pracovali a umierali často veľmi mladí. Šírili sa rôzne epidémie, hladomor. Mnohí sa báli, že sa nedožijú zajtrajška, najmä ak bojovali ako križiaci alebo v iných vojnách. V tejto dobe boli vzdelaní len ľudia, ktorí boli na vysokých funkciách, alebo žili v kláštoroch ako mnísi a mníšky. Prostý ľud nemal finančné prostriedky na štúdium v kláštorných školách. Nevedeli písať, čítať. V rukách vyššých vrstiev sa stali iba akýmisi hračkami, ktoré využívali, no skôr zneužívali vo svoj prospech. Nevzdelaní poddaní sa nevedeli brániť a ten, kto sa postavil na odpor bol ako výstraha potrestaný. Jedinou autoritou bola Biblia a cirkev. Kňazi žili asketickým životom a takýto život dávali za vzor aj ľuďom. Môj názor je, že život v stredoveku musel byť ťažký a dosť zodpovedal tomu "slzavému údoliu". Ale prečo trpieť? Veď človek nikdy nemôže súhlasiť s tým, že sa bude plaziť ak cíti, že môže lietať. Ja by som si nevybral stredovek ako súčastný mladý človek. Na druhej strane sa mi celkom pozdáva ideál "memento mori". V dnešnej dobe si všetci myslíme akí sme dokonalí a nesmrteľní. Naozaj? Stačí sa pozrieť okolo seba a uvidíme hoci aj citnorín, v ktorom ležia dôkazy ničiace našé domnelé predstavy o tom ako veľmi sme nesmrteľní. Obdobie humanizmu a renesancie je obdobím mnohých objavov, mnohých zmien v myslení človeka. Pre chudobných sa toho veľa nezmenilo, síce niektorí sa presťahovali do miest ich situácia sa nezlepšila. Vždy to boli ľudia, ktorí zarábali na šťastie a blahobyt tých majetnejších. Ak mal človek peniaze, tak v tej dobe si mohol dopriať život po akom túžil. Pre takýchto bol život naozaj radosť. Čo sa mi nepáči je, že by som mohol zomrieť za svoje presvedčenie. Na jednej strane cirkev so svojími názormi a na strane druhej myslitelia a umelci, ktorí do popredia dávali obraz človeka. V literatúre sa začínajú objavovať nové žánre a dej už nie je ohraničený len životom svätých. Hovorí sa že je krásne za svoje sny a presvedčenie zomrieť, no ešte krajšie je pre ne žiť. Počas tohto obdobia bolo vytvorených mnoho umeleckých skvostov, či už v Sixtínskej kaplnke alebo v dielni Leonarda da Vinciho. Ja sa viac prikláňam k humanizmu a renesancii, k obdobiu plného očakávania na nové zámorské objavy, k obdobiu v ktorom bolo vytvorených podľa mňa veľa krásnych diel, sôch alebo obrazov. Prikláňam a vyberám si Stredoveku sa hovorí aj doba temna a ideál stredoveku to podľa mňa aj potvrdzuje. Ľudia žili v malých domčekoch, ťažko pracovali a umierali často veľmi mladí. Šírili sa rôzne epidémie, hladomor. Mnohí sa báli, že sa nedožijú zajtrajška, najmä ak bojovali ako križiaci alebo v iných vojnách. V tejto dobe boli vzdelaní len ľudia, ktorí boli na vysokých funkciách, alebo žili v kláštoroch ako mnísi a mníšky. Prostý ľud nemal finančné prostriedky na štúdium v kláštorných školách. Nevedeli písať, čítať. V rukách vyššých vrstiev sa stali iba akýmisi hračkami, ktoré využívali, no skôr zneužívali vo svoj prospech. Nevzdelaní poddaní sa nevedeli brániť a ten, kto sa postavil na odpor bol ako výstraha potrestaný. Jedinou autoritou bola Biblia a cirkev. Kňazi žili asketickým životom a takýto život dávali za vzor aj ľuďom. Môj názor je, že život v stredoveku musel byť ťažký a dosť zodpovedal tomu "slzavému údoliu". Ale prečo trpieť? Veď človek nikdy nemôže súhlasiť s tým, že sa bude plaziť ak cíti, že môže lietať. Ja by som si nevybral stredovek ako súčastný mladý človek. Na druhej strane sa mi celkom pozdáva ideál "memento mori". V dnešnej dobe si všetci myslíme akí sme dokonalí a nesmrteľní. Naozaj? Stačí sa pozrieť okolo seba a uvidíme hoci aj citnorín, v ktorom ležia dôkazy ničiace našé domnelé predstavy o tom ako veľmi sme nesmrteľní. Obdobie humanizmu a renesancie je obdobím mnohých objavov, mnohých zmien v myslení človeka. Pre chudobných sa toho veľa nezmenilo, síce niektorí sa presťahovali do miest ich situácia sa nezlepšila. Vždy to boli ľudia, ktorí zarábali na šťastie a blahobyt tých majetnejších. Ak mal človek peniaze, tak v tej dobe si mohol dopriať život po akom túžil. Pre takýchto bol život naozaj radosť. Čo sa mi nepáči je, že by som mohol zomrieť za svoje presvedčenie. Na jednej strane cirkev so svojími názormi a na strane druhej myslitelia a umelci, ktorí do popredia dávali obraz človeka. V literatúre sa začínajú objavovať nové žánre a dej už nie je ohraničený len životom svätých. Hovorí sa ,že je krásne za svoje sny a presvedčenie zomrieť, no ešte krajšie je pre ne žiť. Počas tohto obdobia bolo vytvorených mnoho umeleckých skvostov, či už v Sixtínskej kaplnke alebo v dielni Leonarda da Vinciho. Ja sa viac prikláňam k humanizmu a renesancii, k obdobiu plného očakávania na nové zámorské objavy, k obdobiu v ktorom bolo vytvorených podľa mňa veľa krásnych diel, sôch alebo obrazov. Prikláňam a vyberám toto obdobie, v ktorom mal človek väčšie istoty a možnosti než v temnom stredoveku. Tak a teraz, čo si vyberiete vy?
