Ráno v peknom hotely pri chutných raňajkách v peknej jedálni, čo lepšie si priať? Mali sme na dnes plno aktivít. Začali sme múzeom Sherlocka Holmesa - samozrejme fotenie v klobúkoch a fajkách a pokračovali múzeom voskových figurín. Cestou sme dôkladne prezreli špecializované predajne na Beatles, Elvisa, Kuánskych revolucionárov a kominárov. Fakt, každý z nich mal vlastnú predajňu.
Múzeum Voskových figurín, alebo Muzeum Madam Tussauds - nehovorím, je to zážitok, ale viem si predstaviť aj iné aktivity v Londýne, než okukovať podoby celebrít. Aby som Vám to priblížila - hneď pri vstupe vás výťahom vezmú do histórie. V obrovskej knižnici nasadnete na vláčik a veziete sa históriou Londýna. Vo vagóniku je pultík s voľbou jazyka. Slovanské jazyky chýbajú. Vystúpite opäť v knižnici. Potom vás to vtiahne do podzemia. Pre vstupom dostanete inštruktáž, že nemáte na nič siahať, robiť prudké pohyby a do ničoho nebúchať. Nie sme predsa blbí. No, popravde, asi 10 krát som chcela buchnúť. V tom podzemí totiž boli najprv piráti - tí z Karibiku a dvaja z toho boli pohybliví a živí, následne vrahovia, väzni, duchovia, kati, pravá londýnska hmla a tma a podobne. Ja som nevrešťala, ja som si držala hrdlo, aby ma neuškrtili a naozaj som sa bála. Keď sa predo mnou mihla posledná sekera, bola som v stave udierať. Skutočne je to dokonalá ilúzia. Slabšie povahy sa od prvej tretiny cesty vracajú. Keď ste konečne z podzemia vonku, idete do sál s celebritami, slávnymi historickými postavami, politikmi a známimi osobnosťami. V čase našej návštevy boli hitovkami Pitt a Angelina a Beckhamovci. Nakoniec vás to vtiahne po točených schodoch do arény, kde dostanete krátke poučenie, ako zdraviť a usmievať sa do objektívov. Keď dobre spolupracujete, stačia 4 opakovania, aby bol moderátor spokojný. Vezme vás pod kupolu, kde cestou idete okolo fotografov s bleskami, mávate a usmievate sa a on potom niekam odíde. Zrazu sa začnú zlietať vesmírne príšery na konferenciu o novej planéte zvanej Zem a jej divných obyvateľoch. Po 30 minútovom úsmevnom príbehu odchádzate. Von ešte nie, ešte musíte prejsť cez bufet a obchod so suvenírmi. Až potom von. Myslím, že normálne trvá návšteva cca 3 hodiny, ak nakupujete, tak o pol hodinu dlhšie. Viete, koľko sme tam boli my? 5 hodín a 20 minút. Navyše bolo treba dokúpiť 2 jednorazové foťáky. Povedala by som, že fotografický ošiaľ sa stupňoval.
Ešte sme v pláne mali Oxford street a večerné predstavenie. Po predĺženej akcií v múzeu nám na nákupy ostali len 2 hodiny. Mne osobne to nevadilo, ja mám srdcovku Dorothy Perkins a dve hodiny mi na jej obchod stačili, ale moji chlapi chceli navštíviť hip-hopový obchod. Čo robila druhá časť našej výpravy, som už nemala silu sledovať. Dali sme si zraz na určitú hodinu na určitom mieste a mala som 2 hodiny voľno. Počas tých dvoch hodín ani raz nikto nič v mojom okolí chvalapánubohu nefotil.
Ešte k tomu hip-hopovému obchodu. Bolo to neskutočné. Obsluha bola iba z černochov, nosili a radili a pomáhali a vysvetľovali a ponúkali zľavy. Niektoré veci vraj na oblečenie som videla prvýkrát v živote. Tak sme odcházali z dvoma tričkami, dvoma reťazmi na krk v hrúbke 2 cm, jedna s orlicou a jedna so znakom dolára. Podľa mňa hrôza, chlapi boli nadšení. Vraj dokonalé oblečenie na silvestrovskú zábavu.
Rýchle sme sa vrátili do hotela prezliecť a išli sa stretnúť s tetou Katkou. Mali sme ísť spolu na večeru a potom na predstavenie. Samozrejme - muzikál Mama Mia. Ten, čo sme si sľúbili pred dvoma rokmi, že si to zopakujeme. Poviem to takto - silné zážitky ešte pokračovali.
