Môj sľub sa splnil asi po troch hodinách. Bol to fascinujúci a neskutočne krásny zážitok. Na brehu rieky nás už čakal prievozník. Na Chárona sa síce veľmi nepodobal, ale aspoň nevystrašil menšie deti. Ani žiadnu mincu nepýtal. Opatrne nás usadil do člna, zdvihol lampáš do výšky a tichučko sme vyrazili po čiernej rieke Styx.
Hustú tmu podsvetia rozrážalo iba mihavé svetielko lampáša a kreslilo na okolité skalnaté steny strašidelné obrazce – takmer skutočné záhrobné bytosti. To prostredie malo na nás ohromujúci účinok, vyrazilo nám dych a odobralo reč. Všetci v člne sme len zízali s otvorenými ústami na okolitú krásu, ktorú objavovali lúče prievozníkovho lampáša. Buch-buch, bolo počuť tlkot vlastného srdca, zabudli sme ,že máme aj nejaké fotoaparáty, či kamery.
Plavba netrvala dlho, dokonca sme sa ani nedostali na druhý breh - chvalabohu, pri tej predstave, že by tam na nás striehli nejaké zubaté potvory mi prebehol mráz po chrbte.
Asi po desiatich minútach sme opäť pristáli vo svete živých. Ale ten dojem a atmosféra na každého náležite zapôsobili. Vystúpili sme z člna, ešte sme sa narýchlo pokropili posvätnou vodou z rieky, ako bájny Achilles a pobrali sa za svojim Cháronom, aby nám poukazoval všetky dostupné zákutia podzemného sveta.
Poďte s nami aj vy pokochať sa neskutočnou krásou perly slovenských jaskýň – Domice.
