Po príchode na lúku pod hradom nás privítali šiatre s umeleckými predmetmi, hračkami, cukrovinkami a občerstvením. A keďže sme vstupovali do ríše rozprávok, nemohol chýbať výcvik jazdy na koni, pre princezné a princov.
O kúsok ďalej, neľútostné súboje, predvádzala skupina historického šermu, v plnej zbroji, bez kúska zľutovania nad nepriateľom. Medzitým, kým rytieri zápasili, škaredý hrbáč s úlisným úškrnom inkasoval „dukáty“ do širočizného klobúka.
Po niekoľkých desiatkach metrov ,už po hradnej ceste, nás upútali prekrásne šperky z drôtu, kože a drahých kameňov.
Pobrali sme sa ďalej, keď tu zrazu stop. Cesta bola plná ľudí. „Čo sa deje?“- zisťujeme .„ Hľadá sa odvážny princ ,ktorý aby odklial zakliate princezné“, počúvame čiernu čarodejníčku. Ale akosi odvážni vymreli, alebo sa zľakli krásy mladých princezien?
Nechali sme princezné na mladých princov a putujeme ďalej. Cestička nás doviedla do rozprávky o Červenej Čiapočke. Húf detí sediacich na zemi s otvorenými ústami sledoval živý príbeh o Červenej Čiapočke. A že výkon hercov bol vynikajúci, svedčí aj záujem dospelých, nielen detí.
Pokračujeme ďalej po rozprávkovej ceste. Míňame Ježibabin salón krásy, cigánske tanečnice a začíname prudšie stúpať do kopca. V jednom mieste sa cesta zužuje , po oboch stranách cesty vysoké kopce, miesto stvorené na prepad. Ešte som si to len pomyslel a už na nás, spoza stromov, vybehla tlupa po zuby ozbrojených zbojníkov. Kto chcel pokračovať ďalej na hrad, musel sa vykúpiť.
Chudobnejší o pár grošov pokračujeme v stúpaní na hrad. Po šokujúcom prepade sa nás snažila rozveseliť rodina potulných hercov a záhadný rytier. Ešte sme minuli les duchov a už sme zazreli hradobné múry. Vítal nás stredovek. Prešli sme cez drevený most a pri hlavnej hradnej bráne nás srdečne zdravil hradný pán s manželkou. Vošli sme na nádvorie. Pohľad bol úchvatný. Množstvo pocestných sa preplietalo pomedzi stánky s občerstvením, strúhali sa tu šindle, vypekali klobásky a mäso.
Zišla sa tu celá elita rozprávkového sveta. Levočská biela pani, gróf Drakula, rytieri a princezné, čarodejníci,smrtky, sedliaci s povozmi, potulní maliari, zápasníci a hudobníci.
Aj tí najmenší si prišli na svoje. Mohli si zastrieľať z luku, loviť rybičky na udicu, hádzať ovečky krokodílovi rovno do papule, obdivovať hlbokú hladomorňu, či čerstvé archeologické vykopávky. Všade smiech, krik, hudba a spev. Hradní páni pripravili pocestným bohatý kultúrny program. Na pódiu sa striedali tanečníci s muzikantmi, rečníci s hercami a nechýbali ani silácke súťaže.
Jednoducho, rozprávkový svet bol očarujúci.
