Šopa alebo seník(seník nie je celkom správne) sa veľmi podobá na stodolu, ale je podstatne menšia. V podstate je to len polovica stodoly bez predných vrát.(viď moje umelecké dielo, keďže autentické foto sa mi nepodarilo zohnať)
Šopa slúžila na uskladnenie sena a suchej ďateliny, ktorými sa v zime kŕmil dobytok. Podobne ako do stodoly, sa plne naložený voz sena alebo ďateliny, či lucerky, zatiahol do šopy. Náklad sa cez veľké okno prehádzal do priestoru, kde bol celú zimu uskladnený. Samozrejme, seno sa ukladalo a tlačilo tak, aby ho vošlo čo najviac a tiež, podobne ako slama v stodole, bolo natlačené od podlahy až po strechu. Šopa na rozdiel od stodoly neskutočne rozvoniavala. Voňala letom. Seno prekypovalo vôňou stoviek lúčnych kvetov a tráv a ďatelina svojou typickou vôňou priam volala, aby sa človek v nej pováľal a odpočinul si. Ba veru neraz, keď boli v dedine hody, na východe sa to volalo hostina alebo kermeš a v dome sa naschádzala rodina zo širokého okolia, sa práve v šope ustlalo na noc chlapom. Na sene sa rozprestreli deky a plachty a na takto ustlanej „posteli" chlapi spali ako bábätká. Je o tom aj jedna česká ľudová pesnička „Studentská halenka...já ležel na seně, ..."
Ďatelina sa ukladala samostatne na povalu šopy, tej bolo vždy menej a dávala sa najmä koňom. Predné vráta na šope neboli, lebo šopa bola aj ako akási garáž pre voz. Šopa tiež slúžila gazdovi aj ako dielňa, mal v nej na hrubej doske pripevnený veľký zverák, mal tam plechovky s klincami, pílky a sekery rôznych druhov a veľkostí, lavicu s obojručným nožom na opracovávanie dreva, kladivá, rôzne súčasti na voz, náhradné kolesá - samozrejme drevené, klanice, rebriny, reťaze a iné prepotrebné veci.
Ďalšou stavbou na dvore bola maštaľ. Niekedy bola akoby predĺženou časťou domu, inokedy, podľa tvaru dvora alebo domu, bola samostatnou stavbou. Záležalo na tom aký bol gazda bohatý a koľko statku choval. Spravidla boli v maštali jeden až dva kone, dve ,tri kravy a nejaké to teliatko alebo žriebä. Povala maštale tiež slúžila na uskladnenie slamy. Slama sa do maštale z povaly zhadzovala otvorom v povale. Slama mala dve dôležité funkcie. V zime zatepľovala maštaľ, aby dobytok netrpel chladom, a tiež slúžila na podstielku. Maštaľ sa raz denne vyčistila od hnoja. Čistilo sa vtedy, keď boli kravy na paši, aby sa večer mohli vrátiť do čistého. V maštali bol po oboch stranách dlhý válov do ktorého sa dávalo kŕmenie a nad válovmi boli rebriny na seno. Na každom válove boli nabité železné oká, o ktoré bol dobytok k válovu priviazaný reťazou.
Kone boli priviazané k válovu ohlávkou. Nezriedka sa v maštali chovali aj zajace. Voľne pobehovali a kŕmili sa senom a trávou, ktorá napadala na zem pri kŕmení dobytka. Svoje nory mali pod válovmi. Bolo zaujímavé, že aj napriek tomu že boli dvere do maštale v lete otvorené, zajace sa vždy držali dnu. Občas aj niektorý vyšiel na dvor, ale ako sa vraví zajko - bojko, keď ho niečo vyplašilo hneď bol dnu. V maštali mali svoje miesto aj kartáče a hrebene na kone a dobytok, vedrá a drevené škopky na krmivo, prútené metly na čistenie podlahy a vidly na kydanie hnoja, drevené stolčeky na sedenie, keď sa dojili kravy.
Neďaleko maštale bol vždy aj chliev pre prasce.
Bola to nízka drevená stavba, rozdelená na dve polovice, s malou otvorenou povalkou, ktorú zakrývala len šikmá strecha. V jednej sa vždy vyvaľovala v „omamnej vôni" veľká prasnica a v druhej boli jedno alebo dve prasiatka odsúdené na rýchlovýkrm a na predvianočnú alebo veľkonočnú zabíjačku. Prasce boli večne hladné, a pred kŕmením už tak kvičali a búchali do vrát až v ušiach zaliehalo. Pomyje a varené zemiaky so šrotom, a rezanou repou boli ich pochúťkou. Plné vedrá takejto dobroty sa im vylievali do drevených žľabov, ktoré sa ale pred naplnením museli vždy poriadne vyčistiť, lebo predsa, prasa je len prasa, nepozerá kde nakydá.
Tu treba povedať, že pred maštaľou a pred chlievmi bola vždy kopa hnoja, ktorý sa zhromažďoval celý rok a na jeseň sa vyviezol na pole. Prasací hnoj sa nepoužíval, bol veľmi agresívny a na hnojenie nevhodný.
Pri maštali alebo chlieve ešte zvykli byť kuríny
pre sliepky a búda pre strážcu a pána dvora, psa. Samozrejme ani v dávnejších dobách nechýbalo sociálne zariadenie. Nebolo síce také luxusné ako dnes, ale obyčajná drevená latrína bola vždy zašitá za nejakou šopou, maštaľou či stodolou.
Keďže v dávnejších časoch vodovody neboli, každý gazdovský dvor mal svoju studňu. Krytie studní bolo rôzneho tvaru a vyhotovenia.
Boli studne - pumpy alebo murované studne kde sa do vody spúšťalo vedro na reťazi a kľukou sa vyťahovalo hore, alebo studne jednoduché drevené so strieškou a tiež na systém reťaz-kľuka. Pri studniach zvykol byť veľký drevený žľab vysekaný z jedného kusa kmeňa, do ktorého sa liala voda pri napájaní dobytka a koní.
A ešte jedna stavba zvykla byť na gazdovstve, ale tú nemal každý. V dedine boli len dve tri a to sušiareň na ovocie. Sušili sa prevažne slivky a hrušky, ale aj jablká, trnky, šípky a huby. Sušiareň bola postavená priamo v ovocnom sade. Bola to malá tehlová stavba omietnutá hlinou. Z čelnej strany mala veľké dvere. Keď ste ich otvorili tak sa vám naskytol pohľad na drevené akoby zásuvky s prúteným dnom , pozasúvané husto nad sebou a celkom na spodku bolo ohnisko.
Pred sušením sa vždy nakládol oheň, aby sa sušiareň rozohriala. Keď bolo dostatočne nahriaté popol sa vymietol a do sušiarne sa pozasúvali zásuvky s naukladaným ovocím. V sušiarni sa piekol aj vynikajúci chlieb, samozrejme, vtedy sa prútené zásuvky povyberali, aby nezhoreli.
Na záver je potrebné povedať, že taký gazdovský dvor ani zďaleka nevyzeral tak úhľadne a pekne, ako to dnes môžeme vidieť v skanzenoch alebo na dnešných upravených dedinských dvoroch. Žiadny anglický trávnik a okrasné dlažby. Keďže po dvore sa celý deň tmolila hydina, prechádzal tu niekoľko krát za deň dobytok a vozy s koňmi, tak tomu zodpovedal aj stav dvora. Dobre bolo, keď bolo sucho, ale keď pár dní pršalo bol dvor plný blata. Zas v horúcom a sparnom lete atmosféru gazdovského dvora umocňovali roje múch a aróma hnojiska. Ako tak sa dal dvor do poriadku v sobotu večer, aby v nedeľu, ktorá bola vždy sviatkom a odpočinkovým dňom, bol dvor pripravený pre zvyčajné návštevy príbuzných či susedov, nakoľko pri peknom počasí sa posedávalo práve na priedomí.
