Bol by som túto skutočnosť celkom prehliadol, keby ma nebol zaujal spôsob, akým boli „podvodníci“ potrestaní. Vlastne oni ani neboli potrestaní. Potrestaní boli všetci tí poctivci, ktorí sa na omši zúčastnili, a to presadením priamo pod dozor farára. Či chceli ,či nie , museli opustiť svoje predošlé miesta pri rodičoch ,či priateľoch a posadiť sa dopredu. Len miesto v Dome Pána im zaručovalo potvrdenie o účasti na sv. omši.
Trochu teórie: Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok sviatostí uvádzania do kresťanského života. Pri birmovaní dostávame dar Ducha Svätého. Sviatosť birmovania nás vedie k uvedomeniu si našej viery a robí nás schopnými žiť ju zodpovedne. Aj preto sa zvykne nazývať aj sviatosťou kresťanskej zrelosti.
Ak by sme sa mali držať predošlej poučky, podľa môjho názoru , opatrenie pána farára nebolo práve najšťastnejšie. Takýmto spôsobom by sa uvedomelosť k viere prehlbovať nemala. Ak hovoríme o viere, mali by sme mladým ľuďom – budúcim birmovancom veriť a k povinnosti zúčastňovať sa omší ich presvedčiť, nie nútiť.
Tento spôsob trestu bol prinajmenšom v štýle „ já na bráchu , brácha na mně“ a praví vinníci sa opäť skryli v radoch svojich poctivých kolegov. Vyhlásenia ako: niektorí z..., nájdu sa medzi nami..., jeden z Nás..., by už nemali platiť. Kolektívni vinníci predsa neexistujú. Sú iba nezbední jedinci, ktorých treba odhaliť, a ak to ináč nejde tak aj na verejnosti.
Predstavte si tú reakciu, keď po slove podvodníci, to začne v kostole šumieť, väčšina prítomných sa začne obzerať okolo seba a hľadať tých vinných, samozrejme zbytočne, veď tam nie sú, majú „ poslanecké maniere“.
Núka sa mi hneď niekoľko riešení, ako „prinútiť“ birmovancov k účasti na omšiach. Napríklad, vyčleniť omše v niektorom z menších kostolov len pre birmovancov. Určite by sa našiel vhodný čas a priestor a tiež vôľa cirkvi.
Ďalšou z možností je, ako som už vyššie spomínal, pomenovať konkrétnych vinníkov a vtiahnuť do procesu nápravy aj rodičov.
Ak by ani to nepomohlo, ešte by sa dalo pozvať previnilcov na „koberec“ a prehovoriť im priamo do duše.
A v ostatnom prípade, po vzore ministra spravodlivosti, tri krát a dosť. T.z., kto bude mať tri neospravedlnené absencie , pre tento rok s birmovkou končí, pretože si nemyslím, že je vhodné birmovať „nasilu“.
A záver? Je potrebné spomenúť, že pán farár sa všetkým prítomným ospravedlnil za tento neštandardný vstup (nakoniec, plnil len príkaz svojich nadriadených), či však je vhodné takýmto spôsobom nútiť niekoho k dobrovoľnosti nech každý posúdi sám.
Zdroj obr.:
http://www.globalserve.net/.../008rimkatech.htm
