Pomôžeme mu, poupratujeme to , to je jasné. Tak ako každý rok, keď nám mesto rozvezie veľkokapacitné kontajnery, domové brigády nastúpia, vyzbierajú papiere, pet fľaše, sáčky, handry, vyhrabú zoschnutú trávu a lístie, spod okien vyzametajú stovky špačkov, z bytov a pivníc povynášajú nepotrebné kusy nábytku a iných dožitých zbytočností. Popri „bielych brigádach“ hneď nastúpia tie tmavšie a ešte raz vytriedia odpad a možno do Veľkonočných sviatkov , ak nebude silný vietor, bude na sídliskách aká taká čistota a poriadok. Gazdinky ešte poumývajú svoje windows, chlapi vyprášia roztočom na kobercoch zadky a zas budeme aspoň do Vianoc, kedy sneh znovu všetko zakryje, spokojní, ako veľa sme urobili pre svoje životné prostredie.
Skutočne sme ale urobili tak veľa? Nemala by byť čistota nášho okolia každodennou samozrejmosťou? Jarné upratovanie na sídliskách by malo byť o vyhrabaní suchej trávy, opadaného lístia a polámaných konárikov zo stromov, o vyzametaní chodníkov od zimného posypu, ale to, čo nahrabeme a nazametáme okolo svojich domov vôbec nesvedčí o tom, že tu žije homo sapiens alebo homo culturalis.
Všetko ,čo sa dá vyhodiť z okna či balkóna, letí. Zdá sa , že detskú hru, ktorú sme sa kedysi naučili v škôlke - Letí, letí, všetko letí ... uplatňujeme v živote doslova. Hlavne ohorky z cigariet, vypálené zápalky, plastové vrchnáčiky, polámané štipce, papieriky od sladkostí, gumičky ,šnúrky... A to všetko padá zhora samo. Veď kto by si hádzal špinu pod vlastné ,resp. susedovo okno? Je tu ešte jedna možnosť, asi fajčia aj anjeli, ale v nebi chcú mať čisto, preto hádžu špaky pod naše okná, vedia že my to upraceme.
Niekedy by naozaj boli namieste zákony zo Singapuru , ale to by na Slovensku asi všetci museli vykonávať nútené práce, nemal by kto prstom ukázať na neporiadnikov a robili by sme iba na pokuty.
(Na prechodné obdobie určite zaujímavé riešenie).
Upratovanie. Patrí naozaj k jari. A nie je to len výmysel modernej odpadkovej doby. Aj naši predkovia vždy s príchodom jari upratovali a nielen okolo svojich obydlí. Upratovali všetko zlo stelesnené v podobe Moreny. Slamená dievka skrývajúca v sebe všetko to, čoho sa v tých časoch snažili ľudia zbaviť - chorôb, zlých vzťahov, zimy a smrti – končila v plameňoch a vode.
Skúsme aj my všetci poupratovať nielen svoj životný priestor, ale aj priestor v sebe, vo svojej duši, vo svojich vzťahoch k najbližším , v rodine, na pracoviskách , v školách, medzi susedmi , priateľmi a známymi, všade tam , kde cítite ,že je dôvod na upratovanie.
Pre tú čistotu sa to naozaj oplatí.
