Teraz sa zdvihne vlna všetkých urazených a dotknutých. Ale pozrime sa na vec z hľadiska dlhodobo nezamestnaného. Človek, ktorý sa nie vlastnou vinou dostane pod opateru Tomanovcov sprvoti očakáva, že na úrade sa dočká ústretovosti, pochopenia a aktívnej pomoci. Tomu tak verí asi mesiac – dva. Potom začína zisťovať, že aktivita úradníkov končí podpisom v evidenčnej knižke. V čom spočíva aktívna pomoc úradu? V rekvalifikačných kurzoch, po ktorých nenájdete uplatnenie? V nenávratných príspevkoch na rozbehnutie živnosti, ktoré vám nevystačia ani na nákup zariadenia alebo nájomné? V trojmesačných školeniach o podnikaní a účtovníctve, po ktorých sú najúspešnejší školitelia? Vo vypisovaní projektov, ktorým nerozumie ani samotný úradník? Áno, úrady sú aktívne, aktívne smerom k vrchnosti, aktívne samé pre seba. Len si kliknite na ich stránky, sú plné tabuliek, grafov, rozborov, priaznivých štatistík, projektov, hesiel a výziev, paragrafov a zákonov.... Jedna radosť. Tu vidieť ako aktívne úrady práce fungujú.Za posledné necelé štyri roky znížili počet evidovaných nezamestnaných takmer o dvesto tisíc(-200000). Úžasné aký úspech, ale koho? Keby neboli aktívni samotní „hľadači práce“, keby neboli aktívne personálne agentúry, keby neexistovali obchodníci s pracovnou silou, keby neprosperovala pracovná turistika do zahraničia, to číslo by bolo určite podobné, akurát s opačným znamienkom. Nedávno mi jedna známa, čerstvo evidovaná na ÚP, hovorí:„Bola som sa zapísať, chodba prázdna, aspoň nebudem dlho, pomyslela som si, zaklopem... ,ticho, ešte raz zaklopem a otváram dvere... Nevolali sme Vás ,húkla na mňa úradníčka, stiahla som chvost a spätkujem na chodbu. Štvrťhodinu som bola trpezlivá, znovu so zaklopala a vošla dnu... Rozvoniavala káva, manikúra a klebety sa miešali so zvukmi rádia, proste pohoda...Dajte knižku!, „príjemne“ ma oslovila moja referentka, hodila šifru a...“ Až za dverami ma pochytil nekonečný hnev, pocit nespravodlivosti a bezmocnosti. Vtedy si povieš, nikdy viac a bežíš k prvému obchodníkovi s pracovnou silou...“Veru tak, obchodníci s pracovnou silou, za pár mesiacov nájdu prácu viac ľuďom ako úrady práce za celú dobu svojej existencie. Nemienim ich chváliť, ale v lokalitách s vysokou mierou nezamestnanosti sa im darí. Za prácou, väčšinou do Česka, vyvážajú tisíce ľudí. Pomôžu sebe, pomôžu ľuďom a pomôžu aj úradom práce v zlepšovaní štatistiky.Na čo sú nám úrady práce? Zaevidovať nezamestnaného môže aj obecný, či mestský úrad, dávky vypláca sociálna poisťovňa , štatistiky nech spracúva štatistický úrad, projekty a granty, nech idú cez samosprávu a aktívna pomoc? Tá v skutočnosti vôbec neexistuje.Apropó. V každej normálnej firme keď sa zníži počet klientov, klesne výroba, znižuje sa obchodný obrat, zvyšuje sa efektívnosť a atomatizácia, primerane sa upravuje aj stav zamestnancov.Úradu práce ubudlo takmer dvestotisíc klientov, sú úrady práce normálne firmy? Zatiaľ si to nemyslím.
