- Veľmi pekne Vám ďakujem, skutočne, srdečne, potrebujem sa rýchlo dostať do Bardejova, kým sú ešte úrady pootvárané a autobus ide až za pol hodiny, zas by som nič nevybavil - spustil bez okolkov mladík.Rozrečnil sa, ako keby sme boli starí známi.- Viete, sem ma doviezol kamarát, ale on ostal u rodičov tak skúšam stop. Dnes mám šťastie, dúfam, že sa ma to šťastie bude držať aspoň do večera.- Idete niečo vybavovať? - hodím kontrolnú otázku .- Áno hľadám robotu, tak idem skúsiť bardejovský MAX a WAX, vraj oni zamestnajú každého. Som nezamestnaný už šesť mesiacov a už mi to lezie na mozog. Štyri roky som podnikal, mal som internet café, ale išlo to pomaly dolu vodou. Napchali internety do úradov, potom aj do škôl, čoraz viac internetov je aj po bytoch, musel som zavrieť krám. Už som bol aj dva roky v Čechách, potom v Poprade, tam to bolo dobré, býval som u priateľky , a keď aj to skončilo, odišiel som na dva mesiace do Anglicka, dlhšie som nevydržal, pakáreň za mizerný plat.-Skúste WAX , vraj sú lepší, aj lepšie platia – snažím sa poradiť nešťastníkovi. -Skúsim, ale teraz idem najprv do MAX-u , viete kde sídlia?-Viem , hodím Vás tam, mám to po ceste.-Ďakujem, ešte raz ďakujem.- Musím sa zamestnať a vypadnúť z domu, lebo s rodičmi sa už nedá vydržať. Každý deň do mňa hučia, a čo môžem? Nič. Živia ma, musím držať hubu a krok, je to všetko na hovno. Aj z Trnavy mám ponuku, ale kto by to zobral?Predstavte si , 15 tisíc hrubého za dvesto hodín mesačne. Z toho okrem zrážok mi ešte stiahnu 1800 na ubytovanie a vyše 20 denne na obedy, čo mi ostane? To môžem rovno čumieť doma na podpore. Skurv.... kapitalisti! Vycicali štát a teraz derú zo zamestnancov, kým im nekopnú všetkým do riti. Zbalia fidlátka a pôjdu ďalej na Východ.-Ste spokojný s Fábiou? Mení stopár tému.Iba prikývnem hlavou na znak súhlasu, ale jeho, moja odpoveď nezaujíma. Aj naši majú takú istú, len červenú.-Hm, zamrmlem.-Ten majiteľ toho MAX-u, ten sa musí mať, vraj je to mladý chlap a už milionár a videli ste to firemné sídlo? - rozpráva do šelestu auta stopár. Ani sa nečudujem, zamestná v Česku dve tisícky ľudí, keď z každého zderie len tri kilá....?! Jeho úvahu preruší otrepaná melódia mobilu, pozrie ustráchane na hodiny, zruší prichádzajúci hovor.-Stíhame?-V pohode, odvetím.-Aspoň že nám tu, tej východniarskej chudobe cesty opravili, čo poviete?-To máte pravdu – pritakávam-Keby už konečne tú diaľnicu dotiahli aspoň do Prešova, aspoň by sa cestovanieurýchlilo, ale vám, z Bratislavy? vám je to jedno, vy sa máte dobre, vy nechápete tento východniarsky srab.-Ja nie som z Blavy – oponujem-Ale máte bratislavskú ešpézetku!?-To hej, firma je v Blave.-No vidíte, ešte aj poplatky a dane idú do Blavy! – roztrpčene sa žaluje stopár.-A ten majiteľ WAX-u , Ľubo nie? - ten je vraj ešte bohatší ako ten z MAX-u, možno pôjdem radšej ku nim, počítačom rozumiem a keď vravíte, že lepšie platia?...-Ľudia tak hovoria a ešte Vám zaplatí aj ubytovanie a cestovné..., no, už sme tu -vyprevádzam stopára z auta.- Veľmi ste mi pomohli, ešte raz Vám ďakujem a dobre sme si pokecali, lúči sa stopár a snaží sa dostať svoju statnú postavu von z auta. V spätnom zrkadielku ešte zahliadnem, ako mi máva z chodníka a stále ďakuje. Cítim však, že jeho pohľad je skôr smutný ako veselý, veru, potreboval sa vyrozprávať, posťažovať sa niekomu cudziemu, získať trochu podpory a porozumenia, nadobudnúť strácajúcu sa sebadôveru.- Veľa šťastia , stopár.
