Keď sa o 10 prebrala do izby už prenikalo dopoludňajšie slnko. Horko ťažko vstala a urobila pár drepov aby sa prebrala. Na mobile mala 2 prijaté správy. Jednu od Alexa, ako vždy na dobré ráno. Ale bola tam ešte jedna.
„Si môj anjel“, stálo v nej. V prvej chvíli netušila kto ju mohol poslať.
Ľahla si naspäť do postele a hlavou jej začali víriť myšlienky týkajúce sa minulej noci. Napadal ju jediný človek. Jakub. Nestihla si ani poriadne pospomínať na predchádzajúci večer, už jej volal Alex. Tá jeho netrpezlivosť jej išla niekedy poriadne na nervy.
„Meine liebe dnes ideme na chatuu“, zaspieval do telefónu. „Inak ako si sa vyspinkala?“
„Na hovno“, povedala Terka, ktorá ešte stále napoly spala. Alex sa začal smiať.
“Ten včerajšok ťa dosť zmohol ako počujem. Budem sa snažiť už ani jeden piatok ťa nenechať samu“, povedal.
„Mne sa nikam nechce…“
Terka ani poriadne nevnímala s kým telefonuje, oči sa jej zatvárali a nebola schopná ani poriadne rozprávať. Želala si ešte minimálne 2 hodiny spánku.
„Zavolám ti na obed zlato, ok? Dovtedy sa skús trochu prebrať“, povedal milo a zložil.
Terka ešte pár minút ležala na posteli. Po ťažkom vnútornom boji sa odhodlala vstať a prešla do kúpeľne. Hlavu si strčila pod prúd studenej vody a dúfala, že ju to preberie. Neistými krokmi sa potom pobrala do kuchyne, otvorila chladničku a vybrala z nej mlieko.
„Neznášam ranné zobúdzanie, neznášam, neznášam!“, vykrikovala aj keď doma nikto nebol.
Sadla si na zem a začala skúmať kuchyňu, akoby v nej bola prvýkrát. Pozerala sa na steny a na obrazy, ktoré na nej viseli. Na ozdobné drevené varešky pripevnené na stene, na špinou zájdenú záclonu.
Je zaujímavé, nad akými primitívnymi vecami dokáže rozmýšľať človek, keď sa rozhoduje či spí alebo je hore. Keď obdivovala rúru, vedúcu od radiátora niekam hore pri stene, niečo zbadala.
„Aaaaaaaaaaaaaaa“, vykríkla a vybehla do obývačky. Hore v rohu kuchyne bola veľká pavučina a na nej miniatúrny pavúk.
Áno, je veľmi zaujímavé, nad akými banálnymi vecami rozmýšľa človek, keď je v štádiu zobúdzania, ale je ešte zaujímavejšie, ako niekoho dokáže viac k životu prebrať pavúk, ktorého v podstate nebolo ani vidieť ako prúd studenej vody. Ale každý predsa trpíme nejakou fóbiou. Niekto tou z pavúkov a niekto zo vstávania. No a niekto oboma naraz...
Sadla si a zapla televízor. Skrytá vášeň. Aj napriek nechuti voči juhoamerickým telenovelám, kde sa Franko, Chuan a Oskar snažia získať srdcia troch dievčat, ktoré, keď ráno vstanú, hneď majú geniálny účes a sú dokonale nalíčené sa rozvalila na gauč a začala sledovať dej. Ani si nevšimla koľko času ubehlo a už sa končila druhá časť.
Volal jej Alex. Akurát sa začínal Komisár Rex. Z duše nenávidela nemecké kriminálky. V duchu zahrešila a zdvihla telefón.
„Miláčik, akurát mi volal Lukáš, že on ani Milan na tú chatu nepôjdu. Prišla im do toho narýchlo nejaká robota a pôjdu si radšej zarobiť. Ak chceš tak niekoho zožeň, nech je sranda. V pohode sa tam vyspí 11 ľudí“
„No dobré ránko v prvom rade“, povedala s úsmevom Terka.
„Ja už som ti predsa ráno volal a zaželal som ti dobré ráno“,
zasmial sa Alex.
„Aha, fakt“, povedala a Alex sa ešte viac rozosmial. „Počuj, nezdá sa ti, že ten chlapík čo hrá v Rexovi je dosť sexi?“, spýtala sa.
„Čože? Ty pozeráš Rexa?“, spýtal sa začudovane. „No neviem“, pokračoval, „mne pripadá krajší skôr ten pes“. Teraz sa začali smiať obaja. „Tak sa niekoho popýtaj a potom daj vedieť ok?“
„Dobre moje, ahooj“, rozlúčila sa s ním. Už aj zabudla na to, že na tú chatu sa jej pôvodne ani nechcelo ísť.
„Ahoj Ninuš, čo porábame?“, zavolala Nine, lebo tá ju napadla ako prvá, koho by mohla zavolať na chatu.
„Umieram“, zastretým hlasom povedala Nina.
„Čo sa stalo?“
„Je mi zlee“, zakňučala Nina do telefónu.
„Včera ste to dotiahli až do konca ak sa nemýlim že?“
„Do konca a ešte ďalej“, povedala Nina a zakašľala. „Ako dopadlo to s Jakubom?“
„No dá sa povedať, že viac dobre ako zle“, povedala Terka. „Dnes asi s nami na chatu nepôjdeš že?“, spýtala sa.
„No uhádla si“, povedala všetko sa s ňou zakrútilo.
„Nemám prísť? Si v pohode?“, spýtala sa Terka.
„Nemaj strach. Ja a minerálka to nejako zvládneme“
„Koho mám teda zavolať?“
„Skús Jakuba“
Terka sa nasilu zasmiala.
„Ty si asi ešte nevytriezvela“, povedala.
„Asi máš pravdu“, unavene povedala Nina a zložila.
Terka rozmýšľala. Nikto normálny ju nenapadal a tak predsa len napísala Jakubovi. Bola presvedčená, že nebude chcieť ísť a tráviť čas s Alexovými kamarátmi a ľuďmi, ktorých nepozná, ale kto vie...
Odpísal jej, že veľmi rád pôjde. Že možno to je to, čo potrebuje. Trochu komunikácie s ľuďmi a spoznať nejakých nových. Neverila vlastným očiam, ale bola rada. Začala sa celkom tešiť.
„Kto je ten chalan?“, spýtal sa Alex Terky a ukázal na Jakuba, ktorý pomáhal jednému chalanovi vyniesť sud piva hore ku chate.
„Jakub“, povedala, odhryzla si kúsok jablka a vypľula ho asi 4 metre pred seba.
„Nehraj sa!“, zahriakol ju, „niečo som sa pýtal, aký Jakub?“
„Veď som ti vravela, že som zavolala jedného kamaráta, to je ten, čo mi vtedy chcel vrátiť tie obrázky“
„Aha“, povedal Alex, „prečo si zavolala práve jeho?“, spýtal sa a pozrel sa na ňu ako na najväčšiu vinníčku.
„Prestaň preboha, len chcem, aby vás trochu spoznal“
Zábava sa rozbiehala celkom dobre. Každý už pil minimálne štvrté pivo, Peter hral na gitare, všetci sa bavili. Dokonca aj Jakub. Balilo ho tam nejaké dievča, ktorému pivo stúplo do hlavy rýchlejšie ako ostatným. Terka na neho žmurkla a usmiala sa. Sedela pri Alexovi, ktorý ju objímal. Zavrela oči a oprela sa o neho. Bola rada, napĺňal ju skutočne dobrý pocit.
Keď sa zotmelo, všetci sa presunuli von. Nebola zima a tak niektorý odvážlivci pobehovali len v spodnom prádle. Terka učila Alexovu spolužiačku pľuť čo najďalej a Peter zase predvádzal svoje kúsky so španielkou. Terka sa na neho zadívala, na neho aj na 2 baby, ktoré na neho obdivne hľadeli s otvorenými ústami ako na Boha. Zakrútila očami. Jakub sedel pri ohni a uprene sa do neho díval. Prisadla si k nemu a položila mu ruku na plece.
„Aj teba fascinuje oheň?“, spýtala sa.
„Ani nie tak oheň“, povedal, „predstavujem si v ňom seba. Seba ako v ňom stojím. Páli ma, ale nebolí to. Skôr je to taký uvoľňujúci pocit“.
„Rozmýšľaš dosť depresívne“, nachvíľu sa odmlčala. „Ale aj mňa niekedy napádajú podobné veci“.
„Aké konkrétne?“, chcel vedieť viac.
„Niekedy si predstavujem samú seba, ako som niekde v mori a zrazu ma niečo chytí za nohy. Pozriem sa dozadu a je tam obrovský žralok, ktorý sa mi snaží odhryznúť obe nohy a moja krv postupne sfarbuje vodu. Tiež to nebolí...“
Jakub bol ticho. Nevedel, či to myslí vážne alebo sranduje.
„Oni asi nemajú také starosti“, povedala napokon Terka a ukázala smerom k Alexovi a ešte jednému chalanovi, ktorý pobehovali iba v trenkách. Alex mal v ruke hadicu a vodou striekal toho chalana.
„Ty idiooot!!!“, zavrieskal a všetci sa rozosmiali. Chalan sa rozbehol sa Alexom, skočil na neho zozadu a vytrhol mu hadicu z ruky. Začal sa smiať a zavýjať ako šialený.
„Chalani! Poďte mi pomôcť!“, zakričal na Petra a ostatných. Peter s chalanmi pribehli, chytili Alexa z obidvoch strán a ten blázon na neho začal striekať silný prúd vody. Alex zohol hlavu a vrieskal.
„Pakoo!!! Okamžite s tým prestaň!!“.
Prítomní sa váľali v kŕčoch po zemi.
„A teraz zozadu!“, zakričal ten s tou hadicou. Chalani otočili Alexa a stiahli mu trenky. Peter sa skoro zadusil od smiechu. Alex hneď schytal riadnu sprchu na holý zadok.
„Vy hovadá perverzné!“, ziapal. Smiechu sa neubránili ani Kubo s Terkou.
„Nejdeme sa prejsť?“, navrhol Jakub.
Vstali a prešli po blízkej lúke smerom k lesu. Nechceli sa moc vzďaľovať, aby nezablúdili. Ľahli si na zem do trávy. Ešte stále videli svetlo z chaty.
„Vieš čo som zistil?“, spýtal sa po chvíli Jakub.
„Čo také?“
„Vieš, predtým, vždy keď sa niečo stalo a ja som mal pocit, že padám, tak tam nebola žiadna záchranná sieť. Len prázdno. Nič. Potom mi trvalo strašne dlho kým som sa dokázal postaviť a znovu som sa takpovediac škriabal hore. Lenže včera... včera som tiež padal, ale ty si bola tam a chytila si ma. Nedovolila si mi klesnúť až na dno“, povedal Jakub a chytil Terke ruku.
„Ja tu budem vždy, keď budeš padať, vždy ťa chytím“, povedala potichu. Chvíľu pozorovali hviezdy a nepreriekli ani slovo.
„Máš zvláštne oči“, povedala Terka, „vždy keď sa do nich dívam, tak sa v nich cítim úplne stratená“. Jakub sa posadil.
„Miluješ Alexa, však?“
„Áno“, odpovedala potichu. „Milujem ho...“
Ešte chvíľu tam sedeli. Nedívali sa na seba. Jakub sa bál, čo by to spravilo s ním a s jeho citmi k nej a Terka sa bála tiež. Nevedela, čo by s ňou urobil pohľad do jeho očí. Do tých tajomných očí...
„Mali by sme ísť“, povedal Jakub, „aby sa o teba nebál“.
„Máš pravdu“, povedala. Vstali a chytila ho za ruku.
„Kde je Terka?“, hulákal medzitým Alex na každého kto mu prišiel do cesty. Keď ho prestalo baviť hrať sa s hadicou, zrazu mu aj začala chýbať.
„Išla sa prejsť s tým Jakubom“, povedal niekto.
„Ja jej dám takého Jakuba!“, vrieskal ako zmyslov zbavený. „Je tu so mnou! Je to moje dievča! Neviem na čo sem vôbec ťahala aj toho chudáka!“ a kopal do všetkého čo bolo okolo.
Vošiel do chaty a sadol si na zem.
Keď sa Terka vrátila, prišla za ním.
„Kde si s ním bola?“, zhúkol na ňu, keď ju zbadal. Bola ticho. Vyzliekla si mikinu, položila ju na zem a sadla si na ňu vedľa neho.
„Len sme sa boli prejsť“, povedala so sklonenou hlavou a pohladila ho. Odtisol jej ruku.
„Čo sa do boha ty máš s ním prechádzať, si predsa moje dievča!“
„Vieš, on má len nejaké problémy, ktoré nemá s kým riešiť“
„Tak nech si ich rieši sám so sebou! A odkiaľ ty vieš o jeho problémoch? Myslel som, že ho moc dobre nepoznáš“
„No...“, začala pomaly Terka. „S ním som bola včera...“
„Tak dokonca si sa s ním aj flákala v piatok v noci a ja som sa mohol zblázniť od strachu keď si mi nebrala telefón!“, kričal na ňu.
„Nie, nemysli si nič zlé, on len toho veľa vypil, tak som ho odprevadila domov, sám by sa tam nedostal“, snažila sa ho upokojiť Terka.
Alex zohol hlavu a rukami si ju chytil. Chcela ho objať, ale odtiahol sa.
„Ty mi neveríš?“, spýtala sa so smútkom v hlase a hladila ho pri tom po chrbte.
„Ja už neviem čomu mám veriť“, povedal. Terka sa rozplakala.
„Je to také zlé, že som chcela pomôcť niekomu kto to potreboval?“, vzlykala.
„Ja neviem...“
Vstala a chcela vyjsť von. Alex ju však chytil za ruku. Sadla si oproti nemu a zdvihla mu hlavu. V jeho očiach zbadala slzy, ktoré sa snažil zadržať. Prisunula sa k nemu bližšie.
„Ľúbim ťa“, povedala.
„Ja viem láska, aj ja teba“, povedal Alex a objal ju.
„A vie to aj Jakub“, pošepkala mu do ucha.
„Prepáč mi to“, zašepkal.
