Z premiéry filmu Ostrým nožom, ktorý si postavil reklamnú kampaň na tom, že je inšpirovaný vraždou študenta Daniela Tupého, som odchádzala sklamaná. Skutočný príbeh bol vo filme natoľko pozmenený, že by ho s filmom ani nemali spájať. Je to škoda, keďže udalosti okolo nešťastnej vraždy boli natoľko závažné, že by si zaslúžili, aby o tom vedela široká verejnosť.
Ľudia pritom z kina odchádzali s pocitom, že takto nejako to asi bolo. Faktom je, že to tak vôbec nebolo.
Režisér Teodor Kuhn v rozhovore pre SME povedal, že hovorili s policajtmi, ktorí boli na mieste činu, znalcami a získali detailné informácie o kauze. Potom sa však rozhodli, že príbeh bude fiktívny, lebo si nemohli byť stopercentne istí, ako to bolo. Dôvodom tiež bolo, že prípad je stále otvorený, tak o ňom nechceli hovoriť novú pravdu.
Samozrejme, autori majú právo na umeleckú licenciu, nikto ich nenúti, aby robili dokument namiesto hraného filmu a neprispôsobili si dej tomu, čo chcú filmom povedať. Pri písaní scenára by sa však mali vyvarovať nezmyslov, lebo kvôli tomu celý príbeh nedrží pokope, nie je autentický ani dostatočne výpovedný.
Pozrela som si film aj po druhý raz včera na RTVS a spísala som rozdiely medzi skutočnosťou a filmom, ale aj fakty, prečo to celé nesedí:
Základné rozdiely medzi filmom a realitou:
1) Hrdina filmu je maturant, Tupý bol druhák na Univerzite Komenského.
2) Hrdinu filmu zabijú pod Novým Mostom samého, Tupého zabili pri Starom moste, išiel v skupine.
3) Vo filme má Tupý sestru a rodina je z Petržalky, v skutočnosti mal brata a rodina je zo Žiliny. Režisér priznal, že celá osobná linka príbehu, to, čo sa dialo v rodine, je vymyslená.
(Tieto zmeny problematické nie sú, ďalšie však už majú devastačný účinok na príbeh.)
Problematické rozdiely medzi filmom a realitou:
1) V úvode filmu sa otec zavraždeného nevie dostať na pojednávanie o tom, či budú obvinení trestne stíhaní. O tom ale na Slovensku nerozhoduje súd, ale polícia, pričom jej do toho môže kafrať maximálne prokurátor.
Otca zavraždeného na toto pojednávanie vo filme nechcú pustiť, že je neverejné. Prokurátorka naňho vyštekne, že tam nemá čo hľadať. V skutočnosti, ak súd rozhoduje neverejne, tak účastníci o termíne nevedia. Ak by sa o ňom náhodou dozvedeli, tak potom by ich mohli z pojednávania vykázať, no neurobil by to ani vrátnik, ani prokurátorka, ale súd - po zistení, kto sa nachádza v pojednávacej miestnosti.
(Vrátnik na súde nikdy nevyhadzuje ľudí, zapíše si ich, potom ich skontroluje justičná stráž a idú dnu.)
Scéna by mohla byť jedine o rozhodovaní o väzbe, ktoré je prvé, kde sa súd stretáva s obvinenými a ktoré má v kompetencii súd. Toto je ale spravidla verejné. O väzbe však rozhoduje sudca, ktorý má „službu“, teda nemusí to byť akurát ten, ktorému bude prípad pridelený, keď sa dostane na súd. Čiže nie je až taká veľká šanca, aby o všetkom rozhodovala sudkyňa Tibenská, ako je to vo filme. Faktom tiež je, že ak má niekto pocit, že je sudca zaujatý, môže podať námietku zaujatosti, aby o jeho veci sudca nerozhodoval. Námietka je ale spoplatnená a rozhoduje od nej iný, nadriadený súd.
Celá scéna pritom pôsobí autenticky, dokáže divákovi sprostredkovať emóciu, čo cítil otec, keď prvýkrát uvidel drsne vyzerajúcich podozrivých z vraždy jeho syna. Chodila som na tieto pojednávania a naozaj to takto pôsobilo. Preto je veľká škoda, že ju filmári nedomysleli.
2) Vo filme advokát otca obete odmietne zastupovať s tým, že ho zastupuje štátom pridelený prokurátor. Ten ale predsa zastupuje štát a v skutočnosti pozostalí obetí majú právo byť účastníkmi konania a byť zastúpení právnikom. (Daniel Tupý starší bol účastník konania tak, ako sú rodičia Kuciaka tiež účastníci konania a majú právnikov.)
3) Vo filme má otec zavraždeného problém s policajtmi, v skutočnosti Daniel Tupý starší s nimi problém nemal, naopak, oceňoval šéfku tímu Viktóriu Žvachovú.
Skutočné vyšetrovanie nemarili neschopní či skorumpovaní policajti, ani sudkyňa. Jedným zo závažných problémov bolo, keď exminister vnútra Vladimír Palko na výbore v parlamente verejne povedal, aké má polícia dôkazy (dávno pred tým, ako sa prípad dostal na súd).
Napríklad hovoril, že majú boxer, na ktorom bola DNA jedného z páchateľov a DNA jedného z kamarátov Daniela Tupého. Nie je preto prekvapivé, že polícii sa majiteľa boxera nikdy nepodarilo nájsť. Stratila sa tak kľúčová stopa, ktorá spájala vraždu s konkrétnou skupinou obvinených.
Existuje teória, že DNA na boxeri patrila jednému členovi mafiánskej skupiny, ktorý pár dní po tom, čo minister zverejnil informácie o dôkazoch, spáchal samovraždu.
4) Vo filme vyšetrovateľ stiahne kľúčovú výpoveď zo spisu a vráti ju až za finančnú odmenu. V praxi by sa mohlo stať, že sa časť spisu „stratí“, ale nie že ju „vyšetrovateľ“ stiahne zo spisu a vráti, kedy sa mu zachce.
5) Vo filme človek z televízie odmietne odvysielať nahrávku s kľúčovou výpoveďou s tým, verejnoprávna televízia nemôže odvysielať nedôveryhodnú nahrávku. V skutočnosti to však vyzerá tak ako sme to videli napr. s Threemou, že takýto materiál si novinári overujú a ak ďalší zdroj potvrdí, že udalosti na nahrávke môžu byť pravdivé, tak nie je problém ich odvysielať. Verejnoprávna televízia napríklad odvysielala nahrávku Kočnera s Trnkom či Počiatkom.
6) Vo filme sudkyňa podá trestné oznámenie na otca obete za poškodzovanie jej dobrého mena (za to, že o nej verejne hovoril). V skutočnosti takýto trestný čin neexistuje. Sudkyňa by naňho mohla podať buď trestné oznámenie pre ohováranie, alebo si civilnou žalobou vymáhať ospravedlnenie žalobou na ochranu osobnosti.
Vo filme nakoniec otec zavraždeného donesie sudkyni ospravedlnenie a vec sa tým vybaví. V skutočnosti nie je možné stiahnuť trestné oznámenie, akonáhle je podané, už o jeho osude rozhoduje len polícia. Stiahnuť je možné civilnú žalobu.
7) Vo filme je problémom skorumpovaná, alebo mafiou zastrašená sudkyňa, v skutočnosti senát sudcu Jamricha nemohol obžalovaných odsúdiť, lebo na to nemal dostatok dôkazov.
Podľa zákona, ak chcete niekoho odsúdiť za vraždu, nestačia na to iba výpovede svedkov, musí mať súd aj dôkaz – ideálne vražednú zbraň, DNA z miesta činu atď.
V každom prípade, aj Daniel Tupý starší uznal, že prípad bol v rozpracovanom stave a na súd sa ešte dostať nemal. Hovorilo sa však, že ho dali na súd na základe tlaku z ministerstva vnútra, ktoré si vždy rado robilo PR na takýchto kauzách.
8) Vo filme hlavný svedok premôže strach a začne vypovedať, v skutočnosti to bolo naopak, jeden utajený svedok začal mať strach a zmenil výpoveď na súde. Druhému zo svedkov sa dokonca údajne istý člen mafiánskej skupiny vyhrážal smrťou, keď sa stretli v base.
9) Vo filme kľúčového svedka spochybnia na základe toho, že má neonacistické tetovanie a bol stíhaný. To je nezmysel, veď svedkovia kriminálnej činnosti sú často ľudia z kriminálneho prostredia, členovia mafiánskej skupiny atď. Existujú aj náhodní svedkovia, často ale vypovedajú priamo členovia skupiny, ktorí si chcú polepšiť, skrátiť trest.
V skutočnosti svedka, ktorému sa v base údajne vyhrážali, spochybnili na základe znaleckého posudku. Ten hovoril o tom, že má sklon si vymýšľať si, že sa liečil na psychiatrii. Spochybnili ho aj na základe jeho listu z basy, kde písal frajerke, že mal v deň, kedy bola vražda, „okno“.
10) Je tiež nezmyslom, že kľúčový svedok je vo filme zároveň v programe na ochranu svedkov a zároveň o ňom hovoria ako o obžalovanom. To proste neexistuje. Ak sa niekto, kto je v prípade obvinený, rozhodne svedčiť a ísť do programu, tak je „za odmenu“ zastavené jeho trestné stíhanie.
11) Vo filme sa prokurátorka bojí, v skutočnosti sa prokurátorka Hana Lehotayová nebála. O svedkovi, ktorý odvolal výpoveď, napríklad hovorila, že mal taký strach, že sa bál priznať, že má strach....Bola to stará macherka, bežne riešila mafiánov. Hovorilo sa o nej, že pozrie na mŕtvolu a vie, kto je vrah.
12) Vo filme otec zavraždeného volá na súd manželku, že to vyzerá dobre. V skutočnosti bolo vopred jasné, že ich oslobodia pre nedostatok dôkazov. Rodičia na vynesenie rozsudku neprišli.
13) Vo filme sa hovorí, že kľúčovým dôkazom je videozáznam, ktorý ale sudkyňa neberie ako dôkaz, lebo k nemu mestská časť nevydala povolenie. Následne prokurátorka žiada súd o dodatočné povolenie na legalizáciu tohto zariadenia. Ako môže súd legalizovať osadenie kamery, ak sme sa pred chvíľou dozvedeli, že ho neschválila mestská časť?
V skutočnosti je to tak, že kamery môžu verejný priestor monitorovať práve za účelom zabezpečenia poriadku. Ak teda súkromná kamera, napríklad kamera banky nahrá trestný čin, tak je jej zákonnou povinnosťou, aby ho vydala polícii. Povolenie k osadeniu kamier žiadna mestská časť nevydáva.
14) Veľkým problémom filmu je scéna, kde sudkyňa (senát) vynesie rozsudok. Autori filmu tvrdia, že boli na pojednávaní s piťovcami, tak je škoda, že si nezapamätali, ako vyzerá vynesenie rozsudku. Určite nie tak, že sudkyňa najprv povie, ako rozhodla, potom sa ľudia postavia, aby si vypočuli zvyšok rozhodnutia a nakoniec ešte uloží, aby sa urobila domová prehliadka u kľúčového svedka.
To je absurdné. Súd takéto prehliadky neprikazuje, ale schvaľuje na návrh orgánov činných v trestnom konaní. Nie však v rozsudku.
(Vo filme sa obžalovaní priznávajú k bitke, v skutočnosti vinu odmietali. Vo filme ich odsúdia za výtržníctvo spojené s ublížením na zdraví, v skutočnosti ich súd oslobodil.)
Súvislosti medzi filmom a skutočnosťou
1) Vo filme prišiel šéf mafie do bytu k rodine Tupých a vyhrážal sa, v skutočnosti sa podľa Tupého staršieho stretli v Auparku a tvrdil, že jeho chlapci to neboli a môžu ísť aj na detektor lži.
2) Vo filme odmenu 300 tisíc Sk vypísala rodina, v skutočnosti to urobili médiá s rodinou (400 tisíc Sk) plus župa dala stotisíc, čiže bolo to pol milióna Sk.
3) Vo filme si Daniel Tupý starší nevedel nájsť právnika, tvrdí, že ani v skutočnosti.
4) Vo filme obžalovaný vypočúva svedka, v skutočnosti Piťo vypočúval svedka nie na pojednávaní o Tupého vražde, ale vo svojom procese.
5) Vo filme sú Piťovci silnou skupinou, boli aj v skutočnosti, dnes sú viacerí vrátane šéfa Piťa, v base.
6) Vo filme sa hovorí, že Tupý mohol byť díler, v skutočnosti tiež podsvetie vypúšťalo takéto info.
7) Vo filme je motívom napadnutia Tupého zaúčanie nového člena mafiánskej skupiny, v skutočnosti motív nie je známy. Hovorilo však sa aj o mafiánskom nácviku boja zblízka.
8) Vo filme otec zavraždeného chlapca vyčíta sudcovi, že nepovolil výpovede obžalovaných na detektore lži. Otec Daniela Tupého detektor navrhoval aj na pojednávaní, s čím neuspel a bol sklamaný. No slovenské právo neumožňuje použiť detektor ako dôkaz, čiže na odsúdenie obžalovaných by to nestačilo.
Čiže – vymyslený je príbeh rodiny, vymyslený je problém so zlými policajtmi a skorumpovanou sudkyňou, vymyslený je priebeh pojednávania.
To je všetko v poriadku, keďže nejde o dokument, aj keď ľudia, ktorí si film pozreli, si môžu myslieť, že to takto v skutočnosti bolo. Výborný bol aj casting a herecké výkony, nápad obsadiť raperov do úloh obžalovaných vyšiel perfektne. Problém je ten, že vymyslený príbeh nesedí, nedá sa mu veriť, čo je veľká škoda, keďže filmári do toho investovali množstvo energie a dokázali vylíčiť atmosféru a vzbudiť v divákoch emócie.
